Martin Repka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Repka
slovenský filmový režisér a scenárista
Narodenie16. november 1975 (48 rokov)
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Alma materVysoká škola múzických umení v Bratislave

Martin Repka (* 16. november 1975, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) je slovenský filmový režisér a scenárista. Je absolventom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave a autorom a režisérom niekoľkých medzinárodne úspešných a ocenených krátkych filmov, ako napríklad PlávaniePosledná večera alebo Zlodeji. Jeho celovečerný filmový debut Návrat bocianov bol slovenskou národnou nomináciou na Oscara. Okrem umeleckej tvorby sa venuje aj televíznej réžii a reklame, pracuje ako producent, produkčný manažér, editor scenárov a odborný asistent. Bol členom hlavnej poroty na Art Film Feste 2012.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Repka sa narodil 16. novembra 1975 v nemeckom Frankfurte. Syn básnika Petra Repku, ktorý v roku 1963 spoločne s Ivanom Štrpkom a Ivanom Laučíkom tvorili básnickú skupinu Osamelí bežci. Peter Repka sa v roku 1972 oženil s Nemkou Angelou (autorka a prekladateľka), vďaka čomu mohol aj napriek prísnemu režimu z krajiny vycestovať a usadiť sa v Nemecku. Rodina Petra Repku pravidelne navštevovala Slovensko - väčšinou dvakrát do roka. Aj preto Martin Repka spoznával zároveň slovenskú aj nemeckú kultúru, čo malo vplyv na jeho filmoch. K nakrúcaniu filmov sa dostal pomerne skoro: „Otec požičal prvé videokamery, keď som mal 7 – 8 rokov, s bratom sme ich montovali na bicykle, všelijako sme experimentovali a potom sme strihali film na dvoch videorekordéroch“[1]. V jedenástich rokoch sa ocitol v porote detského filmového festivalu vo Frankfurte nad Mohanom. Tam bola okrem detskej poroty aj druhá, tvorená profesionálnymi filmármi. Počas tohto festivalu mal možnosť vidieť filmy z rôznych častí sveta. Po vyštudovaní na VŠMU v Bratislave chvíľu žil na Slovensku, no neskôr sa spolu so svojou manželkou Elenou a dvoma deťmi presťahoval do Viedne.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Odmalička obdivoval východoeurópsku tvorbu - poľských filmárov ako Kieślowski, Wajda alebo z ČeskoslovenskaFormana, Hanáka, Havettu a ďalších. Páčil sa mu aj koncept východoeurópskych filmových škôl, kde sa štúdium od začiatku delí po profesiách: réžia, kamera, produkcia, strih. V nemecky hovoriacich krajinách sa najskôr študuje všetko a až potom sa študent špecializuje. Keďže Martin Repka hneď zo začiatku vedel, že chce študovať réžiu, rozhodol sa pre východoeurópsky koncept filmovej vysokej školy - VŠMU v Bratislave. Okrem tohto túžil na Slovensku žiť, aby spoznal krajinu svojho otca.

Počas štúdia v Bratislave natočil dva krátkometrážne filmy. Príbeh filmu Plávanie (1997) zobrazuje starú opustenú plaváreň, ktorú obývajú iba duchovia zo starých čias. Dvaja starci sú na plávanie pripravení, avšak kvôli ich zabúdaniu sa ich vstup do bazéna odkladá. V jeho druhom študentskom filme Posledná večera (2000) hrajú známi slovenskí herci Csongor Kassai a Marián Labuda st. Oba jeho krátke filmy uviedli na filmovom festivale v Cannes.

V roku 1999 spolurežíroval poviedkový film začínajúcich filmárov Šesť statočných - konkrétne poviedku Zlodeji, v ktorej hlavný hrdina Oľeg pozoruje realitu na sídliskách zvnútra svojho bytu.

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Návrat bocianov[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho celovečerný hraný debut Návrat bocianov je z roku 2007.

„Neznášam hranice – ani fyzické, ani hranice v kreativite či medzi kultúrami. Je predsa úžasné spoznávať iné kultúry a čerpať z talentu ľudí viacerých národností.“[1] Práve z tohto dôvodu sa rozhodol pre natočenie multikultúrneho filmu o mladej Nemke Vande, ktorá sa po výpovedi v práci rozhodne navštíviť svoju starú mamu na východe Slovenska.

Film je určený ľuďom, ktorí podobne ako hlavná hrdinka, cítia neistoty, hľadajú hodnoty a domov. Mal by osloviť staršie aj mladšie publikum, keďže v sebe nesie generačný dialóg. Vandin útek do dediny Runina, kde žije jej stará mama, ju vtiahne do dobrodružstva vedúceho až k obchodovaniu s ľudskými osudmi. Cieľom je vytvoriť obraz interkulturálneho dialógu v regióne, kde sa zdá byť na prvý pohľad okrajový, no riešia sa tu problémy týkajúce sa celej Európy. Prínosom filmu je konfrontácia nemecko-slovenskej histórie a prítomnosti, taktiež už v roku 2007 otvoril tému utečenectva. Slabinou filmu je aj napriek jeho multikulturalite istá prvoplánovosť pri zobrazovaní odlišných kultúr pomocou zaužívaných stereotypov. Film reprezentoval slovenskú kinematografiu na Oscaroch v roku 2007.

Skrývačky[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho ďalšia snímka je televízny film Skrývačky z roku 2008.

V starom dedinskom dome, do ktorého sa po dlhej dobe vrátia po smrti svojej matky dve dcéry, nevlastné sestry Vilma a Hela, sa odohrá komorný príbeh o láske a hľadaniu cesty od jedného k druhému. Generačný rozdiel medzi sestrami sa odzrkadluje v odlišnom vnímaní prostredia, v ktorom ich mama prežila celý život. Postupne odhaľujú matkinu minulosť, dôležité miesta a ľudí. Hlavné postavy hrá Zuzana Maurery a Ivana Stejskalová.

Tanec tigra[upraviť | upraviť zdroj]

Krátkometrážny (16 min) film z roku 2013 je Repkovým režisérskym aj scenáristickým počinom. Do chvíle, kým sa v kancelárii kedysi slávneho tamilského filmového režiséra Sharmu zjaví tigrí tanečník Kader a požiada o rolu, ide o normálny pracovný deň. Sharma svojím arogantným správaním k tanečníkovi napokon premešká jedinečnú príležitosť na svoj hviezdny comeback. Tanec tigra je poctou juhoindickémuKollywoodu“ no je aj odrazom slovenských reálií. Poukazuje na nevyhnutnosť byť otvorený voči novým príležitostiam a nepremeškať ich.

Autor filmu poukazuje aj na skutočnosť, že ľudia si nedostatočne vážia svoju kultúru, hodnoty a tradície. Kým pochopia ich dôležitosť, môže byť neskoro.

„Tento krátky príbeh od indického autora Ashokamitrana ma oslovil, pretože sa mi vidí veľmi aktuálny pre náš život na Slovensku, a zdalo sa mi zaujímavé vyrozprávať ho prostredníctvom exotických prvkov. Žijeme vo svete kastingových šou, kde máme poroty a ľudí na vysokých pozíciách, ktorí súdia iných, pričom na druhej strane sú ľudia, ktorí trpia tým, že majú talent, ale nevedia sa presadiť či živiť tým, čo dokážu,“ hovorí režisér.[2]

Film bol nominovaný na ocenenie Slnko v sieti vo svojej kategórii.

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Repka je typický multikulturálnymi témami a motívmi v jeho filmoch. Vďaka jeho dospievaniu v Západnom Nemecku a pravidelným návštevám Slovenska sa uňho profiloval cit pre rôzne kultúry už v jeho mladom veku. Vo filmoch okrem toho konfrontuje starú, vidiecku kultúru a jej hodnoty s hodnotami novej, mestskej spoločnosti (vo filmoch Návrat bocianov, Skrývačky). Vďaka filmom Návrat bocianov a Tanec tigra sa medzi nepočetnú skupinu slovenských režisérov pracujúcich s rôznorodými svetovými kultúrami, nie len tou slovenskou.

Plánované projekty[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti rozvíja svoj nápad natočiť film o Osamelých bežcoch. Na scenári spolupracuje z ich členmi Ivanom Laučíkom, Ivanom Štrpkom a jeho otcom Petrom Repkom. Popritom sám pracuje na scenári k jeho celovečernému filmu Kerkár. „Mal by to byť príbeh syna, ktorý hľadá cestu k otcovi tetovačovi.“[2] S týmto scenárom sa dostal do tretieho kola, finálového kola workshopu ScripTeast pre scenáristov zo strednej a východnej Európy v Cannes v roku 2015.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov filmu rok uvedenia typ
Plávanie 1997 študentský film
Šesť statočných 1998 poviedkový film
Posledná večera 2000 študentský film
Návrat bocianov 2007 celovečerný hraný film
Skrývačky 2008 televízny film
Tanec tigra 2013 krátkometrážny film

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b V rozhovore pre časopis Miau. http://www.miaumagazin.sk/home/martin-repka-povolanie-som-neriesil-bolo-mi-dane/
  2. a b 2. Rozhovor pre mesačník Filmsk http://www.filmsk.sk/cislo/nove-cislo-4-2014/novinky/tanec-tigra

Zdroje a externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]