Massospondylus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Massospondylus
Massospondylus BW.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis) Diapsida
Infratrieda (infraclassis) Archosauria
Divisio Avemetararsalia
Subdivisio Ornithodira
Nadrad (superordo) Dinosaury Dinosauria
Rad (ordo) Saurischia
Podrad (subordo) Sauropodomorpha
Infrarad (infraordo) Prosauropoda
Čeľaď (familia) Massospondylidae
Rod (genus) Massospondylus
Vedecký názov
'
Synonymá:
?Aetonyx, ?Aristosaurus, ?Dromicosaurus,
?Gyposaurus, ?Hortalotarsus, ?Ignavusaurus,
?Leptospondylus, ?Pachyspondylus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Massospondylus bol 5 až 6 metrov dlhý bylinožravý dinosaurus, relatívne štíhly prosauropód podobný rodu Plateosaurus. Žil pred približne 195 miliónmi rokov na území dnešnej Afriky a USA.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Massospondylus v porovnaní s človekom

Massospondylus bol stredne veľký bylinožravý prosauropód so širokou lebkou a veľkými očnicami. Odhaduje sa, že vážil v priemere 135 kilogramov a v dospelosti bol asi 4 metre dlhý, pričom niektoré jedince mohli dosahovať dĺžku až 6 metrov. Dlhý čas sa predpokladalo, že Massospondylus bolo štvornohé zviera, podľa anatomickej štúdie jeho predných končatín z roku 2007 mu však jeho rozsah pohybu zabráňoval efektívnu štvornohú chôdzu.

Massospondylus mal štíhle telo s dlhým krkom, tvoreným deviatimi krčnými stavcami. Dlhý chvost, ktorý tvoril viac ako polovicu jeho telesnej dĺžky, tvorilo 40 chvostových stavcov. Massospondylus mal ľahšiu stavbu tela ako jeho príbuzný rod Plateosaurus. Nedávny nález ukazuje, že Massospondylus mal veľmi dobre vyvinuté kľúčne kosti, spojené do útvaru pripomínajúceho vidlicovitú kosť dnešných vtákov, v tvare písmena V.

Podobne ako Plateosaurus, aj Massospondylus mal predné končatiny zakončené piatimi prstami rôznej dĺžky – dva veľmi krátke vonkajšie prsty, dva oveľa dlhšie prostredné a dlhý palec s obrovským zahnutým pazúrom. Tento pazúr mohol slúžiť ako dobrá pomôcka pri získavaní potravy, alebo ako účinná zbraň proti predátorom.

Anatómia lebky[upraviť | upraviť zdroj]

Diagram lebky Massospondyla

Malá hlava Massospondyla bola približne polovičnej dĺžky jeho stehennej kosti. Početné otvory v lebke podstatne znižovali jej hmotnosť a vytvárali miesto pre upnutie svalov čeľuste. Otvory nozdier boli elipsového tvaru a nachádzali sa v prednej časti lebky. Očné otvory (orbity), boli v porovnaní s očnými otvormi Plateosaura proporčne väčšie. Medzi očným otvorom a nozdrou sa nachádzal otvor nazývaný antorbital fenestra, oveľa menší než u Plateosaura. V zadnej časti lebky sa nachádzali dva páry spánkových (temporálnych) otvorov – laterálny temporálny otvor, nachádzajúci sa hneď za očnými otvormi a supratemporálny otvor navrchu lebky. Niekoľko menších otvorov sa vyskytovalo aj v dolnej čeľusti. Lebka Massospondyla býva tradične stvárňovaná ako širšia a kratšia než u Plateosaura. Niektoré rysy na lebke sa líšia v závislosti od exemplára; napríklad hrúbka nadočnicového oblúku a výška zadnej časti hornej čeľuste. To môže spôsobovať sexuálny dimorfizmus.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa rodu Massospondylus bola pomenovaná aj čeľaď Massospondylidae. Okrem Massospondyla sem môže patriť aj rod Yunnanosaurus, hoci niektorí paleontológovia ho vo svojich štúdiách radia do jeho vlastnej čeľade (napr. Lu et al. 2007), podľa iných naopak ide o zástupcu kladu Anchisauria. Smith a Pol sem vo svojej fylogenetickej analýze z roku 2007 zaradili aj rody Coloradisaurus, Lufengosaurus a Glacialisaurus. Adeopapposaurus, ktorý je známy na základe jedinej fosílie, kedysi považovaný za akúsi juhoamerickú formu Massospondyla, bol taktiež zahrnutý do tejto čeľade. Podľa nedávnych kladistických štúdii sa sem radí aj rod Pradhania, ktorý bol najskôr považovaný za vývojovo primitívneho sauropódomorfa (Novas et al., 2011).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]