Matka Guráž a jej deti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Matka Guráž a jej deti (nem. Mutter Courage und ihre Kinder) je divadelná hra a je to typické dielo epického divadla. V roku 1939 ju napísal významný nemecký dramatik a básnik Bertolt Brecht (1898 – 1956)

Bertolt Brecht - autor divadelnej hry Matka Guráž a jej deti

Hra bola v premiére uvedená v roku 1941 vo švajčiarskom divadle Schauspielhaus Zürich v hlavnej úlohe s Therese Giehseovou. Od roku 1949 sa hrala vo Východnom Berlíne v hlavnej úlohe s Helene Weigelovou, manželkou Brechta. Od roku 1950 sa začala hrať v mníchovskom divadle Münchner Kammerspiele opäť s Therese Giehsovou a následne v mnohých ďalších divadlách vo svete. V roku 1961 vzniklo jej filmové spracovanie v hlavnej úlohe s Helene Weigelovou. Niektorí [chýba zdroj] považujú hru Matka Guráž a jej deti za najväčšiu hru 20. storočia a za najväčšie protivojnové dielo všetkých čias.

Námet[upraviť | upraviť zdroj]

Matka Guráž a jej deti je jednou z deviatich hier, ktoré Bertolt Brecht napísal v snahe čeliť narastajúcemu fašizmu a nacizmu. V časti hry autor reaguje na nemeckú inváziu Adolfa Hitlera do Poľska v roku 1939.

Ako je zvykom v Brechtových politických hrách, dielo nie je situované do súčasnosti, ale odohráva sa v čase tridsaťročnej vojny, teda v rokoch 16181648. Osud hlavnej postavy Matky Guráž (vlastným menom Anny Fierlingovej), je úzko spojený so švédskou armádou - vojna jej dáva prostriedky k existencii, ale na druhej strane, kvôli vojne prichádza o deti.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Matka Guráž[upraviť | upraviť zdroj]

Matka Guráž, vlastným menom Anna Fierlingová, je markytánka - predáva potraviny a nápoje vojsku. Jej meno pochádza z francúzskeho slova Courage (odvaha).

Žije z vojny a bez nej si svoj život nevie predstaviť. Vojnu chápe ako prostriedok na obohatenie sa, získanie materiálnych vecí. Nemá domov, všetky svoje veci spolu s tovarom má na voze. Má hrubé spôsoby, je húževnatá, silná, snaží sa prežiť za každú cenu, je rázna a zároveň aj vynaliezavá. Má tri deti Kattrin, Eilif a Švajčiarik, každé dieťa má iného otca.

Meno hlavnej postavy Matky Guráž pochádza zo 17. storočia z diela nemeckého spisovateľa Grimmelshausena.

Kattrin[upraviť | upraviť zdroj]

Kattrin je nemá dcéra Matky Guráž. Bola citlivá a vždy poslúchala svoju matku. Veľmi dúfala, že raz sa vojna skončí.

Eilif[upraviť | upraviť zdroj]

Eilif je starší syn Matky Guráž. Na začiatku hry putuje spolu s matkou, neskôr sa z neho stane vojak.

Švajčiarik[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarik je mladší syn Matky Guráž, neskôr sa stal colmajstrom - pokladníkom.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Dej hry sa odohráva počas dvanástich rokov (roky 16241636) a je rozdelený do 12 scén.

Piesne[upraviť | upraviť zdroj]

V diele sa vyskytuje viacero piesní o láske, oslavných piesní, náboženských piesní, ktoré dopĺňajú dej a dialógy postáv:

  • Pieseň dievčaťa a vojaka
  • Pieseň priateľstva
  • Pieseň o veľkej kapitulácii

Putovanie[upraviť | upraviť zdroj]

V diele sa vyskytuje veľmi častý motív putovania. Je zobrazený najmä v cestovaní Matky Guráž po rôznych krajinách - Nemecko, Poľsko, Francúzsko. Vidno ho aj v presúvaní armádnych jednotiek po Európe.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážka z divadelného predstavenia Matka Guráž a jej deti

Náborový dôstojník a seržant sú znepokojení a sťažujú sa na problémy s náborom vojakov do armády. Potulná predavačka Matka Guráž prichádza ťahajúc so sebou vozík, ktorý používa na prevážanie tovaru, s ktorým obchoduje s vojakmi. Seržant sa snaží ovplyvniť Matku Guráž, aby poslala svojho syna do vojny. Tá najskôr odmieta, no nakoniec jej syna Eilifa náborový úradník prijíma do armády. Tak Matka Guráž prichádza o svoje prvé dieťa.

Dva roky po tejto udalosti sa Matka Guráž, pri cestovaní naprieč Poľskom, opäť stretáva so svojím synom Eilifom. Ten je vychvaľovaný generálom - zabil totiž niekoľkých roľníkov kvôli ich dobytku. Zabil ich nečestne, pretože im najprv prisľúbil, že im za dobytok riadne zaplatí, no len čo prestali byť ostražití, tak ich zabil. To sa zapáčilo veliteľovi vojska - získanie jedla za každú cenu. V tejto časti spieva Eilif s Matkou Guráž Pieseň dievčaťa a vojaka (The Song of the Girl and the Soldier).

Ďalší dej sa odohráva o tri roky neskôr - spolu s časťami fínskeho regimentu sa dostanú do zajatia. Jej druhý syn Švajčiarik sa stal colmajstrom - pokladníkom. Miestna prostitútka Yvette Pottierová spieva Pieseň priateľstva (The Fraternization Song). Matka Guráž využíva túto pieseň ako výstrahu pre svoju dcéru Kattrin pred vojakmi.

Krátko nato prepadli poľný tábor katolíci a Švajčiarik chce u Matky schovať kasu so žoldom. To sa mu stane osudným - katolíci ho nájdu a zastrelia. Mŕtve telo donesú ukázať na identifikáciu Matke, no tá v snahe zachrániť aspoň seba a dcéru poprie, že by mŕtveho poznala. Švajčiarikovo telo preto hodia na smetisko s odôvodnením, že aj tak ho nikto nepozná.

Matka neskôr čaká pred generálovým stanom a spieva Pieseň o veľkej kapitulácii (Song of Great Capitulation).

Počas ďalších dvoch rokoch vojna zasahuje stále nové a nové územia. Matka Guráž spolu s dcérou prechádzajú Poľskom, Moravou, Bavorskom a Talianskom. Vojna sa chýli ku koncu a Matka Guráž sa rozhoduje, či kúpiť ďalší tovar, ale nie je si istá, lebo sa vojna chýli ku koncu.

Nakoniec sa však rozhodne poslať dcéru Kattrin do mesta kúpiť tovar. Kattrin sa vráti zranená, ale s tovarom - na ceste ju niekto prepadol a poranil jej hlavu a tvár. Matka Guráž obviňuje vojnu zo zohavenia svojej dcéry - tvrdí, že vojna jej zničila celý život. Napriek tomu však ďalej pokračuje v ceste so svojou dcérou a vozíkom.

Po čase nastáva mier, v dôsledku čoho Matka Guráž už nemala komu predávať tovar. Syn Eilif sa vracia k Matke a cestou robí to, čo ho naučila vojna - zabíja bezbranných sedliakov a berie im dobytok. V mieri je to však vražda a to ho stojí život. Matka Guráž sa to nikdy nedozvie. Vzápätí sa vojna vráti.

Obchody Matke Guráž nejdú, a preto jej nezostáva nič iné, len ísť žobrať. Kuchár, ktorý s Matkou putoval istý čas, jej navrhol, aby si spolu otvorili krčmu. Kuchár má len jedinú podmienku - zohavená Kattrin nemôže s nimi ísť. Matka však svoju dcéru neopustí, a tak sa s kuchárom rozíde.

Matka spolu s dcérou pokračujú v ceste ďalej. Narazia na vojakov, ktorí chcú zaútočiť na mesto a jeho obyvateľov. Kattrin sa nepáči úmysel vojakov a rozhodne sa zmariť ich plán - pri sedliackom obydlí vylezie na strechu domu a začne bubnovať na poplach. Vojaci ju však zastrelia, no jej snaha nevyšla nazmar, lebo obyvatelia mesta sa na bubnovanie zobudili - tým ich Kattrin zachránila.

Matka Guráž tak stratila aj svoje tretie dieťa. Napriek tejto strate zapriahne do voza a tiahne aj s ďalším regimentom preč. Hovorí:

Hádam ho (vozík) utiahnem aj sama. Dáko to pôjde, veď nie je na ňom veľa. Musím sa dať zase do roboty.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]