Mirský zámok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Mir Castle Complex*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Belarus-Mir-Castle-2.jpg
Mirský zámok
Štát Bielorusko Bielorusko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iv
Identifikačné č. 625
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 53°27′4.46″S 26°28′22.8″V / 53.4512389°S 26.473000°V / 53.4512389; 26.473000Súradnice: 53°27′4.46″S 26°28′22.8″V / 53.4512389°S 26.473000°V / 53.4512389; 26.473000
História zápisu
Zápis 2000  (24. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Mirský zámok (biel. Мірскі замак, rus. Мирский замок) sa nachádza v blízkosti mestečka Mir v dnešnom Bielorusku. Leží v Hrodnianskej oblasti, zhruba 85 km juhozápadne od Minska.

Výstavba zámku v gotickom slohu začala na konci 15. storočia. Túto etapu ukončil vojvoda Ilinič na začiatku 16. storočia.

Zámok bol postavený ako štvorcová stavba s vežami z červených tehál v rohoch. Piata veža je umiestnená nad padacím mostom. Obranný systém pevnosti je vybudovaný veľmi premyslene. Hradby obsahujú dve rady strieľni a veže umožňovali streľbu z diel. Okolo celého zámku boli vybudované zemné valy s bastiónmi vo všetkých rohoch a celý komplex obklopovala vodná priekopa.

Okolo roku 1568 prešiel zámok do rúk grófa Radziwilla, ktorý pokračoval v jeho zveľaďovaní, tentoraz v renesančnom štýle. Pozdĺž východných a severných hradieb vybudoval trojposchodový palác bohato zdobený portálmi, stĺpmi, balkónmi a verandami. Pri severnej časti hradieb vybudovaná taliansku záhradu, na opačnej strane zas umelé jazierko.

V druhej polovici 18. storočia bol zámok opustený a v napoleonských vojnách utrpel vážne škody. Obnovený a zreštaurovaný bol až koncom 19. storočia.

Do roku 1895 bol zámok vo vlastníctve Radziwillovcov, keď ho Maurice Hohenlohe-Schillingfurst predal grófovi Mikolajovi Swiatopelk-Mirski. Mikolajov syn Michal prestaval zámok podľa plánov architekta Teodora Bursza. Rodina Swiatopelk-Mirski vlastnila zámok až do roku 1939.

Počas 2. svetovej vojny zámok obsadili nemecké okupačné vojská a slúžil aj ako zberný tábor pre miestnu židovskú komunitu pred transportom do likvidačných koncentračných táborov.

Ako unikátna stavba bieloruskej architektúry, ktorá zachytáva stavebný vývoj od gotiky až po barok bol zámok v roku 2000 zaradený na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]