Pallas a kentaur

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Camilla a kentaur
Palas y el Centauro.jpg
Iné názvy
V pôvodnom jazyku Camilla e il centauro
Základné informácie
Autor Sandro Botticelli
Rok okolo 1482
Technika tempera a olej na plátne
Rozmery 207 × 148 cm
Galéria Galleria degli Uffizi, Florencia

Camilla a kentaur (tal. Camilla e il centauro) je názov obrazu namaľovaného talianskym renesančným umelcom Sandrom Botticellim.

Desinterpretácie ženskej postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden z obrazov, ktorý sa nachádzal v predsieni spálne Lorenza di Pierfrancesca de´ Mediciho, bol obraz Camilla a Kentaur. Než bol objavený inventár z roku 1492, bola žena na obraze identifikovaná ako bohyňa múdrosti Minerva alebo v niektorých zdrojoch uvádzaná ako grécka bohyňa Pallas Athéna, čo môže vysvetľovať, že v staršej literatúre, napríklad v Pijoanových Dejinách umenia 5, je dielo nazvané Pallas Athéna a Kentaur. Obraz bol stratený cez 400 rokov, v roku 1895 ho našiel William Spence v jednej z predsiení Paláca Pitti vo Florencii. Camilla bola „amazonská“ hrdinka, ktorú vo svojom epose Aeneas opísal rímsky básnik Publius Vergilius Maro. V období renesančného quattrocenta ju poznali vďaka knihe O slavných ženách od Giovanniho Boccaccia, kde ju opisuje ako slušnú a cudnú ženu a dáva ju za vzor budúcim nevestám. Umelci ju často zobrazovali na svadobných truhliciach, kde mali budúce nevesty schované svoje veno.

Interpretácia obrazu cez antickú mytológiu[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto obraze stojí Camilla popri bájnej postave kentaura. Pojem kentaur pôvodne pochádza z gréckej mytológie. Bol to mýtický národ, ktorý žil v Thessalii a v západnej Arkádii. Tieto bytosti boli z polovice kone a z polovice ľudia. Kentauri boli často opisovaní ako bytosti, ktoré vynikali svojou surovosťou a nepriateľstvom k ľuďom. V našom prípade môžeme kentaura považovať za symbol zmyselnosti. Kentaur na obraze drží vo svojej pravej ruke luk a šípy na zavesené okolo svojej hrudi a vyzerá to tak, že sa práve chystal na lov. Ale Camilla ho chytá za jeho hnedé vlasy, akoby mu v love chcela zabrániť. Obraz by sa potom dal pochopiť cez kontext Vergília ako víťazstvo cudnosti nad zmyselnosťou. Ako sme spomínali pri Primavere, obraz obsahuje námet lásky, ktorý opísal vo svojej teórii Ficino, potom môžeme povedať, že oba obrazy mohli vzniknúť ako svadobné obrazy.

Pri tvorbe tohto obrazu išlo Botticellimu o vyváženú kompozíciu, ktorú dosiahol najmä pomocou prudkých kontrastov vertikálnych a horizontálnych línií, tmavých a jasných tónov, dojmom ľahkosti krajiny, ktorá sa črtá za postavami v diaľke a v hmotnosti skál za postavou kentaura. Interpretácie tejto krajiny sú rôzne. Podľa jednej z nich ide o Neapolský záliv, kde Kentaur hrá úlohu Ríma a postava Camilly alebo Pallas Athény je symbolom Florencie. V prípade bohyne Athény môžeme hovoriť o víťazstve múdrosti nad neznalosťou.

Politická interpretácia[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz môžeme interpretovať taktiež cez politické udalosti, ktoré sa udiali vo Florencii. Môže tam byť narážka na Lorenza Veľkolepého (niektorí autori uvádzajú aj meno Magnifik), ktorý bol bratrancom Lorenza di Pierfrancesca. Podarilo sa mu nastoliť mier po sprisahaní Pazziovcov, ktoré bolo v apríli roku 1478. Celé sprisahanie spočívalo na dlhodobom spore pápeža Sixta IV. s Florentskou republikou. Keďže pápež využil nepriateľstvo medzi rodinami de´ Mediciovcov a Pazziovcov, pričom sa brat Lorenza di Pierfrancesca Guiliano stal obeťou sprisahancov.

Ovídiovský Botticelli[upraviť | upraviť zdroj]

Botticelli aj v tomto diele využíva ovídiovské metamorfózy, ktoré pretvára vo svojom vlastnom poňatí. Jeden druh metamorfózy spočíva v horizontálnych prvkoch skalného previsu. Tento previs nám evokuje náznaky architektúry a Botticelli takto poukazuje na premenu skaly na budovu, ktorá má prvky renesančnej architektúry. Botticeli ako metamorfózu zobrazuje aj postavu kentaura, keďže je to moment premieňania človeka na zviera, ako bolo zvyčajné v Ovídiových Metamorfózach, kde bohovia odmeňovali alebo trestali ľudí premenou na zviera, poprípade rastlinu. Camilla je ovinutá rastlinou, podľa podobnosti s ostatnými obrazmi Sandra Botticelliho, ide o rastlinu myrty, ktorá bola zasvätená bohyni Venuši. Keďže Camilla bola vzorom pre budúce nevesty, domnievame sa, že ide o posvätenie Venuše.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Botticelliho
pozri

Zoznam Botticelliho diel
  • BAROLSKY, P. As in Ovid, So in Renaissance Art. In Journal of the Warburg and Courauld Institutes. ISSN 0075-4390, 1998, roč. 51, s. 451-474. dostupné na webe: http://JStor.org/stable/2901573
  • DEIMLING, B. 2004. Botticelli. Taschen: Köln, 2004, 96 s., ISBN 3-8228-5992-3
  • NÁTER, M. 2012. Ovídius a jeho vplyvy na renesančné umenie. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity: Trnava, 2012
  • PIJOAN, J. 1984. Dejiny umenia / 5. Tatran: Bratislava, 1984, 318 s.
  • STREETER, A. 1903. Botticelli. Gerorge Bell and Sons: London, 1903, 167 s.
  • TOMAN, R. 2000. Umění italské renesance. Slovart: Praha, 2000, 464 s., ISBN 80-7209-252-9
  • ZAMAROVSKÝ, V. 1969. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Mladé letá: Bratislava, 1969, 462 s.
  • Encyclopædia Britannica: Pazzi-conspiracy