Pavol Sásik

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavol Sásik
slovenský majster zvuku
Narodenie2. máj 1935 (89 rokov)
Nógrádsáp, Maďarsko

Pavol Sásik (* 2. máj 1935, Nógrádsáp, Maďarsko) je slovenský majster zvuku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Sásik sa narodil v Maďarsku v slovenskej obci Nógrádsáp. Po druhej svetovej vojne sa spolu s rodinou - rodičmi a štyrmi súrodencami - presťahoval do Česko-Slovenska, kde dokončil základnú školu. Na Žitnom ostrove sa jeho rodina venovala poľnohospodárstvu, vlastnila väčšie gazdovstvo. V pätnástich rokoch sa Sásik rozhodol odísť do Bratislavy a vyhľadať istého premietača, s ktorým sa zoznámil už v rámci putovného kina na dedine. Ten ho priviedol k práci v elektrodielni v tzv. vreckových ateliéroch na Leninovom námestí (dnešné Jakubovo námestie) v Bratislave. Sásik v tom čase navštevoval trikrát do týždňa po práci maďarské gymnázium na Dunajskej ulici. Zaujímal sa o elektroniku a okrem doplnkového vzdelania z elektrodielní o nej študoval dostupnú literatúru. Po dvoch rokoch ho presunuli do zvukového oddelenia, kde pracoval ako druhý alebo tretí mikrofonista.

Pri výstavbe filmových ateliérov na Kolibe pomáhal pri vzniku mixážnych hál, kde sa po sprevádzkovaní v roku 1953 stal vedúcim. Po niekoľkoročnej práci - prevažne za mixpultom - na krátkych populárno-vedeckých, dokumentárnych či animovaných filmoch, prišla prvá skúsenosť v hranej tvorbe. Nakoľko nečakane umrel jeden zo Sásikových kolegov, ktorý pracoval ako majster zvuku na filme Nylonový mesiac (1965) Eduarda Grečnera, Sásik prijal ponuku tento film dokončiť. Zvukové oddelenie po tejto skúsenosti opustil a prešiel do tvorivej skupiny. Pracoval na vyše 56 kolibských filmoch, ale aj mnohých filmoch pre televíziu.

Zánik Koliby začiatkom deväťdesiatych rokov spôsobil, že Pavol Sásik, podobne ako ďalší tvoriví pracovníci, dostali trojmesačné odstupné. Sásik prešiel do dabingového štúdia, ktoré však neskôr tiež zaniklo a skúsený majster zvuku zostal na chvíľu nezamestnaný. Sásik v žil Kalinkove, kde sa v tom čase konali voľby do národných výborov a pre jeho členstvo v zastupiteľstve v rámci starosti o sociálnu a kultúrnu komisiu, výborné organizačné schopnosti a množstvo kontaktov, napokon voľby vyhral. V roku 2001 dostal ponuku od (v súčasnosti už technického manažéra televízie TA3) Alexandra Kováča pracovať pre novovzniknutú a rozbiehajúcu sa televíziu TA3. Pozíciu starostu, pri ktorej zanevrel na film, po dvoch funkčných obdobiach zanechal a začal pracovať v TA3, kde v súčasnosti pracuje ako štúdiový technik.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Po dokončení Nylonového mesiaca začal pracovať na satire na turistický ruch a honbu za devízami Tango pre medveďa Stanislava Barabáša, ako aj na niekoľkých krátkometrážnych animovaných filmoch Viktora Kubala. Postupne začali prichádzať prvé ponuky na televízne projekty a okrem televíznych filmov Mister Scrooge, Dáma, V hodine strachu… či Koniec a začiatok spolupracoval v tom čase opäť s Barabášom na úspešnej adaptácii Dostojevského poviedky Krotká.

Spočiatku pracoval Pavol Sásik iba s kontaktným zvukom. “Za pár rokov potom prišli magnetofóny, ktoré veľmi ovplyvnili vývoj zvukového filmu. Vďaka nim sa dal nahrať plejbek. Mali sme také špeciálne zariadenie, vyrobené na tridsaťpäťku, kde sa, povedzme, hudobné čísla tak zhrávali, aby to bolo synchrónne s obrazom. Zvuk sa dá vlastne tromi spôsobmi nahrávať. Kontaktne alebo, čo po vzniku prenosných magnetofónov veľmi rýchlo nastalo, že všetky pomocné zvuky pri natáčaní sa nahrali a zvuk sa dorábal postsynchrónne.”[1]

V období normalizácie po auguste 1968, ktorý so sebou priniesol nielen spoločenské, ale aj kultúrne zmeny, pracoval Sásik na dvoch až štyroch filmoch ročne. Práca na pozícii zvukového majstra spočívala najmä v nahrávaní ruchov, postsynchrónnov či mixáži. Podľa Sásikových slov ťažké obdobie plné zákazov a cenzúry na vlastnej koži zásadne nepociťoval. “To bola skôr tvorivá záležitosť, či sa im podarí niečo iné do filmu prepašovať a či nie. Pocítil som to len vtedy, keď sme s Jakubiskom točili. Jakubiskove filmy, každý centimeter, čo natočil, odkúpili Nemci a my sme chodievali do Nemecka robiť nemeckú verziu. To, čo s nami robili na hraniciach, to nebolo normálne a, samozrejme, keď sme sa potom vrátili, po jednom si nás volali na koberček. Museli sme povedať, kde sme boli, s kým sme sa stretli, o čom sme sa rozprávali, čo sme robili, každý deň, kým sme tam boli. Museli sme sa úplne vyspovedať. Samozrejme, človek, aby sa dostal aj druhý raz von, musel nejako prikyvovať podľa ich potreby.”[1]

Pavol Sásik spolupracoval na mnohých filmoch s režisérom Jánom Lackom. Začiatkom sedemdesiatych rokov to bola napríklad kritická karikatúra tzv. lepšej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia Páni sa zabávajú, baladický príbeh z 20. rokov zo slovenských kopaníc Ďaleko je do neba či dráma z obdobia druhej svetovej vojny zobrazujúca neľútostný boj partizánov proti nemeckým fašistom Človek na moste. Sásik si na spoluprácu s Lackom spomína takto: “Keď som s Lackom spolupracoval, akurát bol na režisérskom výslní. S ním sa mimoriadne dobre robilo. Bol, podobne ako Rapoš, kamarátsky. Dokonca sme sa tak zblížili, že sme si navzájom krstili deti. No a potom aj tá spolupráca bola ľahšia, nebolo to také direktívne a úradné. Viackrát sme strávili spoločný víkend na Myjave, kde mal prekrásnu chatu. Ja som mal chatu zase tu v Záhorskej Bystrici, takže sme sa navzájom navštevovali, keď išlo o nejaký ďalší film a aj mimo toho. No a s Lackom som nakoniec natočil aj najviac filmov.”[1] Do nasledovného desaťročia táto dvojica spolu vytvorila aj film o dramatických osudoch dvoch mladých ľudí na pozadí rozdelenia Československej republiky v období druhej svetovej vojny Rozdelení, film o citovom rozčarovaní dospievajúceho dievčaťa Dievča z jazera, satirickú tragikomédiu Cnostný Metod a hudobnú komédiu Toto leto doma.

Sásik takisto priaznivo vníma spoluprácu s Dušanom Rapošom (Falošný princ, Fontána pre Zuzanu, Utekajme, už ide!): “To je jeden kamarátsky, vzdelaný človek. S tým sa môžete rozprávať o elektronike, o lietadlách, o umení, však on je vlastne aj hudobný skladateľ.”[1]

Nemenej častá bola aj Sásikova spolupráca s režisérom Jozefom Zacharom - od televíznych seriálov Zaprášené histórie Ema Bohúňa a Nepokojná láska, televíznych filmov Sedem krátkych rokov inžiniera Hagaru a Mumu cez detské filmy Kamarátka Šuška a Guľôčky, literárne adaptácie Sebechlebskí hudci, Demokrati a Lampáš malého plavčíka až po dramatické príbehy Očovské pastorále, Desať percent nádeje a Muž nie je žiadúci.

Pavol Sásik spolupracoval tiež s významnými režisérmi slovenskej kinematografie - Jurajom Jakubiskom a Dušanom Trančíkom. Kým s Jakubiskom v osemdesiatych rokoch nakrútil známe snímky Tisícročná včela, Pehavý Max a strašidlá a Sedím na konári a je mi dobre a na začiatku deväťdesiatych rokov televízny film Takmer ružový príbeh, s Trančíkom vytvoril filmy Víťaz, Fénix a neskôr rozprávku Mikola a Mikolko.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hraný film (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Televízny film (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mister Scrooge (1967, r. Tibor Rakovský)
  • Krotká (1967, r. Stanislav Barabáš)
  • Dáma (1967, r. Ivan Balaďa)
  • V hodine strachu... (1968, r. Milan Růžička)
  • Koniec a začiatok (1968, r. Igor Ciel)
  • Sladké hry minulého leta (1969, r. Juraj Herz)
  • Generácia (1969, r. Vladimír Bahna)
  • S Rozárkou (1970, r. Vido Horňák)
  • Zaprášené histórie Ema Bohúňa (1971, r. Jozef Zachar)
  • Mumu (1972, r. Jozef Zachar)
  • Čierne ovce (1973, r. Vido Horňák)
  • Cena života (1975, r. Zoro Záhon)
  • Nepokojná láska (1975, r. Jozef Zachar)
  • Sedem krátkych rokov inžiniera Hagaru (1977, r. Jozef Zachar)
  • Smrť chodí po horách (1979, r. Ivan Teren)
  • Najstarší zo všetkých vrabcov (1980, r. Peter Hledík)
  • Katera (1981, r. Martin Ťapák)
  • Explózia (1982, r. Anton Majerčík)
  • Dedičstvo (1982, r. Vido Horňák)
  • Výlet do mladosti (1983, r. Pavol Haspra)
  • Rodinná anamnéza (1983, r. Pavol Haspra)
  • Modrá zelená zóna (1986, r. Cyril Valšík)
  • Teraz sa už nehráme (1987, r. Cyril Valšík)
  • Posledné hry (1989, r. Cyril Valšík)
  • Takmer ružový príbeh (1990, r. Juraj Jakubisko)
  • Skús ma objať (1991, r. Miloslav Luther)
  • Gemini (1991, r. Pavol Gejdoš ml.)

Animovaný film (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • V krajine divov (1967, r. Viktor Kubal)
  • Stop (1967, r. Viktor Kubal)
  • Dita na Vianoce (1967, r. Viktor Kubal)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-05-24]. Dostupné online. Archivované 2016-08-03 z originálu.

Externé odkazy a zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol_Sásik&oldid=7658802“