Perica Bencúrová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Perica Bencúrová
manželka Martina Kukučína
Rod. menoPerica Didolićová
Narodenie6. marec 1880
Selca, Chorvátsko
Úmrtie7. august 1971 (91 rokov)
Trnava
RodičiaVicko Didolić, Kata, rod. Definisová
ManželMartin Kukučín

Perica Bencúrová, za slobodna Didolićová (* 6. marec 1880, Selca, Chorvátsko – † 7. augusta 1971, Trnava[1]) bola manželka lekára a spisovateľa Martina Kukučína.

Zo života[upraviť | upraviť zdroj]

Rodičmi Perice boli Vicko Didolić (nar. 1831), verejný činiteľ v 19. storočí a Kata Didolić, za slobodna Definis (nar. 1835).

Perica mala jedného staršieho brata.

Zomrela 7. augusta 1971 a je pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

Perica sa za spisovateľa Martina Kukučína (vlastným menom Matej Bencúr) vydala 23. októbra 1904 v meste Selca, na ostrove Brač, v Chorvátsku.

Starobilá patricijská rodina Didolićovcov s bohatými politickými, kultúrnymi a obchodnými kontaktmi v Dalmácii, vlastnila na ostrove Brač pôdu, vyrábala a obchodovala s olejom a vínom, prevádzkovala obchody v Záhrebe, Ľvove, ale aj v Prahe. Rodina podporovala zjednotenie Dalmácie s Chorvátskom a Slavónskom, či zavedenie chorvátskeho jazyka do verejnej správy a súdnictva. Dom Didolićovcov v období chorvátskeho národného obrodenia bol centrom kultúrneho a politického života.

V roku 1907 spolu s manželom Perica odišla do južnej Ameriky. Po ročnom pobyte v Santiagu de Chile, sa usadili v Punta Arenas medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Priatelia ich presvedčili, aby si kúpili farmu. Vykorenenie z rodného domu, kraja a k tomu niekoľkonásobný neúspech ohladne farmy naštartovali u Perice ťažkú depresiu. V roku 1922 sa rozhodli na návrat do Európy.

Keď 8. novembra 1925 odišli znova do južnej Ameriky usporiadať svoje osobné i majetkové záležitosti, pri tejto ceste u Perice prepukla choroba naplno.

Po návrate do Chorvátska Martin Kukučín musel Pericu hospitalizovať na jar 1926 v ústave choromyseľných, v kúpeľnom mestečku Lipik. U Perice sa obdobia jasnej mysle striedali s hlbokými depresiami. Perici sa zdravotný stav zlepšil ešte počas Kukučínovho života.

Po Kukučínovej smrti Perica odišla z Chorvátska a najskôr žila u brata v Prahe, neskôr u svojej netere v Trnave. Avšak väčšinu svojho života prežila Perica v psychiatrických liečebniach, tzv. blázincoch, kde ju umiestnili jej príbuzní. Zväz slovenských spisovateľov upozornil okresnú prokuratúru v Trnave, že sa vdova Bencúrová nachádza neoprávnene v týchto zariadeniach, pretože nie je psychicky chorá. Na sklonku Pericinho života sa okresné orgány v Trnave postarali o nápravu. Štát jej pridelil dvojizbový byt, kde dožila pod lekárskou starostlivosťou a s kvalifikovanou opatrovateľkou Margitou Mačekovou[2], ktorá si Pericu pamätala takto: „Pani Bencúrová totiž posledné roky trávila len na posteli. Bola to inteligentná, sčítaná žena. Hovorila po španielsky, taliansky, francúzsky, nemecky a, samozrejme, po chorvátsky a slovensky. Žila však už len minulosti, spomienkami na rodný ostrov Brač a milovaného manžela.“

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ľudia a udalosti v histórii Trnavy – august 2016, nzr.trnava.sk [online]. [Cit. 2020-07-10]. Dostupné online. Archivované 2020-07-10 z originálu.
  2. Matičné čítanie, ČÍSLO 7, 30. 3. 1970, ROČNÍK III, kadlecik.sk

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]