Martin Kukučín

Martin Kukučín, vl. menom Matej Bencúr
slovenský prozaik, dramatik a publicista
Narodenie	17. máj 1860 Jasenová
Úmrtie	21. máj 1928 (68 rokov) Pakrac, Chorvátsko
Pozri aj Biografický portál

Bronzová plastika Martina Kukučína

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová  –  † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko) bol slovenský prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín.

Životopis

Narodil sa v zemianskej rodine, v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

Pamätná tabuľa v Selci

Po skončení školy a absolvovaní praxí v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril. V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky, v Santiagu de Chile úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas v Čile, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár, stal sa prvým lekárom Medzinárodného červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici. V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1924–1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku, kde nakoniec aj v neďalekej nemocnici zomiera.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928.

Tvorba

Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a exitencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Čes. akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

Pamiatky

• rodný dom (múzeum od roku 1960)
• pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Soporni, v Prahe
• busta od F. Štefunku (1959)
• pomenovanie ulíc v slov. mestách

Dielo

Próza

• 1883 – Na hradskej ceste, poviedka
• 1885 – Rysavá jalovica
• 1886 – Neprebudený
• 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
• 1891 – Na podkonickom bále
• 1892 – Koniec a začiatok
• 1892 – Dve cesty
• 1893 – Dies irae
• 1899 – Hody, poviedka
• 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
• 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
• 1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium
• 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
• 1929 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
• 1929 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
• 1930 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
• Čas tratí – čas platí, poviedka
• Máje, poviedka
• Pán majster Obšíval, poviedka
• Na jarmok, poviedka
• Na Ondreja, poviedka
• Hajtman, poviedka
• Obecné trampoty, poviedka
• Z teplého hniezda
• Veľkou lyžicou
• Panský hájnik
• O Michale
• Na svitaní
• Ako sa kopú poklady
• Pozor na čižmy
• Sviatočné dumy
• Tri roje cez deň
• Svadba
• Parník
• Štedrý deň

Dráma

• 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
• 1922 – Bacuchovie dvor
• 1924 – Obeta

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Kukučín

Externé odkazy

• Digitalizované diela Martina Kukučína
• Martin Kukučín - Bibliografia
• OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.