Postmoderná architektúra na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Postmoderná architektúra je pojem označujúci architektonický štýl nasledujúci po období modernizmu. Postmoderna sa často obracia pre inšpiráciu do histórie, ale celkom inak, ako napr. pseudoslohy v 19. storočí. Znovu sa do architektúry dostávajú symetria, antizujúci stĺp, oblúkové okno, dekorácia a podobne. Postmoderna nasledovala po neskorej moderne (tzv. oficiálna architektúra).

Nástup[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby boli tvarovo bohatšie, nedôverovali veľkým dimenziám. Mladí architekti dostávali priestor realizovať sa len s v projektoch malých kubatúr, v miestach (napr. prieluky alebo už jestvujúce bloky) o ktoré nemali záujem modernisti. Charakteristickou črtou bolo pochybovanie o moderne chápanej dispozícii (funkcionalistická čistota), priestore a štylizácii.

Na prechode z moderny ku postmoderne[upraviť | upraviť zdroj]

Aj na školách sa ťažko prijímali postmodernistické pokusy v tvorbe. To podnecovalo študentov k takejto tvorbe a po škole vyhľadávali ateliéry, v ktorých bol aspoň náznak nových tendencií. Také ateliéry boli napr. Projektový ústav Jána Bahnu (pokladá sa za otca postmoderny na Slovensku). Niektoré ateliéry Stavoprojektu alebo Študijného a projektového typizačného ústavu v BA.

V roku 1984 sa konala výstava mladých bratislavských architektov, kde boli vyzdvihnuté malé stavby mladých architektov. Ukázalo sa, že filozofia modernej architektúry je vyhovujúca pre potreby spoločnosti a nastolené otázky dokáže riešiť. Nastupujúca vlna mladých postmodernistov, ktorí si ctili tradíciu a históriu stála oproti obhajovateľom postmoderny.

Realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Vstupný objekt do jaskyne Domica

V polovici 90 rokov sa v jeho tvorba upriamuje k novomodernej architektúre ale v jeho tvorbe stále dominuje duch postmoderny.

    • 1995, Třída 28. října – modlitebňa Cirkvi Bratskej v Ostrave
  • Peter Valach a Ivan Kepko – Nákupné stredisko Vtáčnik, 1982 – 1985, Švéniho ulica v Prievidzi. Nastoľuje konflikt medzi citlivým postmoderným vnímaním a mohutnou prefabrikáciou (prvýkrát bol použitý prefabrikovaný skelet Integro)
  • Jana Antalová a Pavol Berec – Klub dôchodcov, 1992, Tŕňová 10. Presadzovali sa skôr tolerantné, humánne a ekologické znaky štýlu. Klub má výrazné prvky postmodernistickej architektúry napr. portál nad vstupnou bránkou a tiež altánok. Použié lacné materiály, drobná mierka bola charakteristika domácej (slovenskej) postmoderne. Príčinou bola slabá pružnosť stavebníctva.

Nástup postmoderny[upraviť | upraviť zdroj]

Nástup sprevádzali publikované články, ktoré túto filozofiu bližšie, nielen článkami, ale aj praxou.

Aj na Slovensku sa stala architektúra prostredím v ktorom sa prvý raz predostrely pred spoločnosť otázky postmoderny. Až potom sa objavuje vo výtvarnom umení, literatúre, filozofii či sociológii. Postmodernu predstavovali v článkoch o súčasných architektoch i v nepublikovaných prekladoch fundametálnych diel postmoderny.

Na Slovensku bol architekt Ján Bahna ústrednou osobnosťou postmoderny. Na stránkach časopisu Projekt prinášal nové myšlienky s ktorými nesúhlasila vtedajšia oficiálna ideológia ani moderne. Písalo sa o mestských blokoch, pasážach, kontexte, duchu miesta (genius loci), o uliciach a námestiach, ale aj o obchodných stavbách, v tom čase najnovším typom mestskej architektúry. Písal tiež o zahraničných architektonických podujatiach a obľúbených architektoch. Bahna nebol jediným, ktorý približoval čo sa deje vo svete. Podstatne prispel aj Vladimír Šimkovič.

V októbri 1984 sa vo Spišskej Kapitule konalo stretnutie slovenských a českých architektov. Stretli sa tam architekti, ktorí sa usilovali o obnovenie schopnosti komunikácie architektúry so svojím historickým jazykom, s históriou. Zišli sa tam napr. J. Ševčík, T. Brix, Ján Bahna alebo Štefan Šlachta. Prezentovali sa tam postmodernistické stavby z Česka a Slovenska. Zo slovenských účastníkov prezentoval svoje diela Ján Bahna.

Realizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Urbanizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Postmoderný historizmus sa najotvorenejšie prijímal v urbanizme. Ponúka obnovu mestských štruktúr (ako ulica, námestie, blok, pasáž). Študoval sa prežívaný priestor oproti racionálnemu rovnorodému priestoru chápanému dovtedy. Skúmal sa genius loci a architektúra sa mu snaží prispôsobiť. Dovtedajší univerzalizmus ustupuje. Čerpá sa z foriem už známych.

Štandardizácia postmoderny[upraviť | upraviť zdroj]

Hotel Crowne Plaza v Bratislave

V 90. rokoch 20. storočia sa postmodernizmus na Slovensku stal štandardným. Pre verejnosť bola architektúra zrozumiteľná, známa a mali o ňu značný záujem aj napriek rozšíreniu názoru sa nájde viacero hodnotnejších stavieb ako napr.:

Významnými dielami, ktoré odrážali myšlienky tohto smeru boli aj Prestavba bloku medzi ulicami Suché mýto a Veternej. (koncepcia 1985) od Ivana Marka (* 1941) a jeho spolupracovníkov M. Kropilákovou (nar. 1948) a V. Hrdým (nar. 1953). Za mimoriadný sa pokladá Markov nárožný objekt pobočky Slovenskej Sporiteľne (1994, Suché Mýto 2), ktorý v sebe odráža postmoderný názor na urbanizmus v malom.

Ďalšou významnou stavbou je od Juliána Hauskrechta (* 1940) a kol., Hotel Forum (dnes Hotel Crownplaza, 1989, Hodžovo námestie 2). Zaujímavé je na ňom to, že z vonku pôsobí postmoderne, zatiaľ čo vnútri je interiér inšpirovaný výrazne dekonštruktivizmom.

Ostatné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Anton Kratochvíl, Most pre peších, Dolný Kubín, 1993

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M.: Postmoderna a nová moderna – dobré vzory a dobré vplyvy. časopis Projekt 38, 1996, č.4, s. 17
  • Dulla, M.: Moravčíková, H.: Architektúra v 20. storočí, Slovart 2002, s. 235 – 257
  • Melvin, Jeremy: ...izmy, Slovart 2006, s. 128 – 129

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]