Dekonštruktivizmus (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Imperial War Museum v Manchestri, UK

Dekonštruktivizmus alebo dekonštrukcia je architektonický štýl modernej architektúry, ktorý je charakterizovaný hmotovou neviazanosťou a určitou tvarovou deformáciou, záujmom k formovaniu povrchu a hmoty, nepravidelnosťou tvarov, ktoré popierajú, narúšajú a deformujú základné elementy architektúry. Výsledný vzhľad budov predstavujúcich dekonštruktivizmus je charakteristický nepredvídateľnosťou a kontrolovaným chaosom. Odmieta návrat k historickým odkazom architektúry ako i používanie ornamentu a dekorácie.

Vývin a filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Určujúcim znakom pre dekonštruktivizmus i postmodernizmus, z ktorého sa vyvinul, je odmietanie čistoty, prostoty a jednoduchosti, ako to načrtol Robert Venturi v publikácii "Zložitosť a rozpor v architektúre" (1966). Pôvodne boli myšlienky zástupcov oboch smerov publikované v časopise Oppositions, obsah príspevkov však postupne znamenal rozchod týchto smerov. Naproti postmodernistickému vyzdvihovaniu historických odkazov dáva dekonštruktivizmus prednosť svojskému abstrahovaniu a zložitosti architektonickej hmoty. Namiesto strohého oddelenia funkcie a ornamentu bolo podstatné riešenie funkčného aspektu budovy. Pre dekonštruktivistov je geometria určujúca, podľa nej sa formoval funkčný, charakterový a priestorový aspekt budovy.

K dôležitým momentom vo vývoji dekonštruktivizmu patrí vplyv filozofa Jacqua Derrida na architekta Petra Eisenmana. Z ich spolupráce, spájaní teórie a architektonickej praxe, vzišli projekty, ktoré položili základ dekonštruktivizmu ako smeru v architektúre ako napríklad architektonická súťaž Parc de la Villette z roku 1982. Výstava v Museum of Modern Art's v New Yorku v roku 1988 pod názvom Deconstructivist Architecture (dekonštruktivistická architektúra), organizovaná Philipom Johnsonom a Markom Wigleym a taktiež otvorenie Wexner Centra pre umenie v Columbuse, ktorého autorom je Peter Eisenman, zohrali dôležitú úlohu v ďalšom vývoji. Na výstave v New Yorku boli predstavené práce architektov ako Frank Gehry, Daniel Libeskind, Rem Koolhaas, Peter Eisenman, Zaha Hadidová, Coop Himmelb(l)au a Bernard Tschumi. Všetkých autorov spájal nekonvenčný prístup k architektúre, nesviazané a expresívne narábanie s hmotou, až akési trieštenie či narúšanie konštrukcie. Od výstavy sa mnoho architektov prikláňajúcich sa k dekonštruktivizmu síce zdržiavalo takéhoto pomenovania, napriek tomu sa tento termín zaužil a označuje tak všeobecný trend v rámci súčasnej architektúry.

Kontext[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne boli niektorí architekti označení ako dekonštruktivisti ovplyvnení myšlienkami francúzskeho filozofa Jacquesa Derridu. Niektorí zástancovia dekonštruktivizmu boli však taktiež ovplyvnení tvarovou experimentáciou a geometrickou nevyváženosťou ruského konštruktivizmu.

S dekonštruktivizmom súvisí aj niekoľko ďalších myšlienkových a umeleckých smerov 20. storočia ako: modernizmus/postmodernizmus vo vzájomnom pôsobení, expresionizmus, minimalizmus, kubizmus a súčasné umenie.

Dekonštruktivizmus sa usiloval poprieť zaužívanú predstavu o "zásadách" v architektúre a zväzujúcich pravidlách ako "forma nasleduje funkciu", či "čistota tvarov".Umelci ako Naum Gabo, El Lissitksky, Kazimir Malevich a Alexander Rodchenko ovplyvnili grafický obsah a geometrické formy takých architektov ako Zaha Hadidová a COOP Himmelb(l)au. Oba smery, dekonštruktivizmus i konštruktivizmus, obsiahli vo svojej podstate použitie tektoniky abstraktnej montáže

Súčasné umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dve vetvy moderného umenia, kubizmus a minimalizmus, mali taktiež vplyv na dekonštruktivizmus. Analytický kubizmus sa prejavil najmä v prístupe k hmote, kedy hrany a tvary budovy sú súčasne vnímané z rôznych uhlov pohľadu. Súlad roztrieštenosti priestoru je príznačný pre mnohé diela Franka Gehryho a Bernarda Tschumiho.

Dekonštruktivizmus spolu s minimalizmom rozchádza s kultúrnymi odkazmi. Zaujíma rovnaký prístup ku konceptuálnemu umeniu.

Vo svojou tendenciou k deformácii a narúšaní je tiež znak expresionizmu a expresionistickej architektúry. Dekonštruktivizmus v sebe odráža mnoho foriem neoexpresionizmu a abstraktného expresionizmu. Hranaté tvary budovy Ufa Cinema Center (COOP Himmelb(l)au) pripomínajú abstraktné geometrické útvary malieb Franza Klina.

Ufa Center má taktiež podobné usporiadanie hranatých útvarov ako ich zachytáva v konceptoch urbanických uličných priestorov Nemecka Ernst Ludwig Kirchner. Práce Wassilia Kandinskeho taktiež nesú podobnosť s dekonštruktivistickou architektúrou. Jeho smerovanie k abstraktnému expresionizmu od figurálnej práci je v rovnakom duchu ako dekonštruktivistické potlačenie ornamentu geometriou.

Projekty s počítačovou podporou[upraviť | upraviť zdroj]

Navrhovanie za pomoci počítačovej podpory (computer-aided design) je momentálne základným nástrojom v mnohých aspektoch súčasnej architektúry, ale zvlášť charakter dekonštruktivizmu dáva priestor možnostiam, ktoré poskytuje používanie počítačov. Trojdimenzionálne modelovanie a animácia (virtuálne i fyzicky) pomáha koncipovať rozsiahle priestory, zatiaľ čo väzba medzi počítačovým modelovaním a priemyselnou výrobou umožňuje navrhovať špecifické prvky s ohľadom na čas a požadovanú cenu. Napriek tendencii mnohých architektov nahradiť manuálne projektovanie prácou s počítačom ostali mnohí architekti verní priamej tvorbe, či už Zaha Hadidová koncipovaním na základe skíc, alebo Gehry simulovaním reálnych budov vytváraním fyzických modelov.

Architekti a projekty súvisiace s dekonštruktivizmom[upraviť | upraviť zdroj]

Stata Center v Bostone od F. O. Gehryho v spolupráci s MIT, je budovou výrazovo silnou, priamo odrážajúcou dekonštrukciu formou objemov a akoby zlomených plôch. Hmota budovy sa nad štvrtým podlažím štiepi a vytvára tak dve deformované veže, nazývané "G Tower" a "D Tower". Budova vzdialene pripomína Gehryho Tancujúci dom v Prahe.

Príkladom dekonštruktivistickej zložitosti je Vitra Design Museum Franka Gehryho vo Weil nad Rýnom, ktoré preberá biely neornamentálny kubus modernistických umeleckých galérií a pretvára a rozkladá ho, používajúc pritom geometrie odkazujúce na kubizmus a abstraktný expresionizmus. Vyvracia tak funkcionalistický aspekt modernistickej jednoduchosti, ponechávajúc však spoločný prvok - povrchovú úpravu biele stucco ako identifikačný bod.

Ďalším príkladom dekonštruktivizmu je Wexner Center for the Arts. Wexnerove centrum preberá archetypovú formu hradu, ktorú zahusťuje zložitosťou niekoľkých výsekov a a fragmentov. Táto stavba narúša archetyp hradu, stavia jeho priestory a štruktúru do konfliktu a odlišnosti.

Návrh Franka Gehryho na svoje sídlo v Santa Monice sa pokladá za prototyp dekonštruktivistickej budovy. Jeho určujúcim prvkom bol vzor predmestského domu začleného do typického prostredia s ohľadom na jeho sociálny význam. Gehry premenil masívnosť, geometrické plášte, plochy a ostatné prvky v hravú roztrieštenosť, výsledok "de"konštrukcie.

Projekty týkajúce sa dekonštruktivizmu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Frederic C. Hamilton Building (Denver Art Museum), Daniel Libeskind, 2006, Denver, Colorado, USA
  • Science Center School dr. THeodora T.Alexandra, Morphosis, 2004, Los Angeles, USA
  • Walt Disney Concert Hall, F. O. Gehry, 1988-91, 1992-96, 1999-2003, Anaheim, USA
  • Hypo Alpe-Adria-Center, Morphosis, T.Mayne, Hypo Alpe-Adria-Bank, A.Lengger, Hypobank Kärnten, K.Gelbmann, R.Kuglitsch, 2002, Klagenfurt, Rakúsko
  • Diamond Ranch High School, 2000, Pomona, USA
  • Seattle Central Library, R. Koolhaas and OMA, 2004, Seattle, USA
  • Casa da Musica v Porte, R. Koolhaas, 2005, Porto, Portugalsko
  • Letisková veža Nuremberg, G.Behnisch, G.Behnisch & Partner, 1997-98, Drážďany, Nemecko
  • Rezidenčný komplex Goldstein-Sud, F.O.Gehry, 1996, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
  • Arthotel Billie Strauss, Z.Hadid, 1992-94, 1992-96, 1995-96, Kirchheim unter der Teck, Nemecko
  • Filharmónia v Brémach, D.Libeskind, 1995, Brémy, Nemecko
  • Centrum súčasných umení a hudobné konzervatórium, P. Eisenman, 1994, Tours, Francúzsko
  • Vitra sídlo, F.O.Gehry, 1994, Birsfelden, Švajčiarsko
  • Tancujúci dom (Ginger and Fred Building), F.O.Gehry, V.Milunic, 1993-94, Praha, Česká republika
  • Vitra hasičská stanica, Z.M.Hadid, GPF and Associates, Vitra dizajn múzeum, 1991-93, Weil am Rhein, Nemecko
  • Sídlo Salick Health Care Corporates, Morphosis, 1991, Los Angeles, USA,
  • Parc de la Villette, B. Tschumi, 1987-91, Paríž, Francúzsko
  • Sídlo Chiat/ Day / Mojo, F.O. Gehry, 1975-91, 1989-91, Venice, USA
  • Abu Dhabi hotel, Z.M.Hadid, 1990 (projekt), Tokio, Japonsko
  • Budova na Hafenstrasse, Z.M.Hadid, 1990 (projekt), Hamburg, Nemecko
  • Sídlo Koizumi Sangyo Corporation, P. Eisenman, 1990, Tokio, Japonsko
  • ZKM - centrum umenia a médií, B. Tshcumi, 1989 (projekt), Karlsruhe, Nemecko
  • Vitra Design Museum - múzeum stoličiek, F. O. Gehry, GPF and Associates, 1988-89, Weil am Rhein, Nemecko
  • Medzinárodné letisko Kansai v Osake, B. Tschumi, 1988 (projekt), Kansai, Japonsko
  • Al Wahda športové centrum, Z. M. Hadid, 1988, Abú Zabí, Spojené Arabské Emiráty
  • Médiatéka - centrum súčasného umenia (Médiathéque - Centre d´Art Contemporain), F.O.Gehry, 1984 (projekt), Nimes, Francúzsko
  • Smith House, F. O. Gehry, 1981, Los Angeles, USA

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • GÖSSEL, Peter; LEUTHÄUSEROVÁ, Gabriele: Architektura 20. století, Slovart, 2003, ISBN 3822825689
  • HAHN, Stephen: Derrida, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2005
  • VIDIELLA, Àlex Sánchez: Současná architektura, Slovart, 2007
  • MELVIN, Jeremy: ...izmy Ako rozumieť architektúre, Slovart, 2006
  • Moderní architektura, REBO Productions, 2006,
  • DUDÁDK, Vladisla, a kolektív: Encyklopedie světové architektury, Díl 1, A-K, Baset, 2000,