Postmodernizmus (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Piazza d'Italia, Charles Willard Moor

Postmodernizmus alebo postmoderna alebo postmoderná architektúra bol architektonický štýl rozšírený hlavne v západnej Európe a severnej Amerike, ktorého prvé stavby vznikali v 60. rokoch. Vznikol ako reakcia na medzinárodný štýl modernizmu a prejavil sa tiež vo filozofii, literatúre a umení. Dodnes ovplyvňuje architektonickú tvorbu.

Termín „postmoderna“ prvýkrát použil americký teoretik Charles Jencks v texte The language of post-modern architecture (Jazyk postmodernej architektúry) z roku 1977, aby popísal nové architektonické tendencie.

Vzťah k predchádzajúcim štýlom[upraviť | upraviť zdroj]

Nové trendy sa stali evidentnými v poslednej štvrtine 20. storočia, kedy sa začali niektorí architekti odvracať od moderného funkcionalizmu - považovali ho za nudný. Keďže nereagoval na vonkajšie súvislosti a jeho výrazové prostriedky boli značne obmedzené, stal sa aj pre verejnosť neprívetivým až nepríjemným. Architekti postmodernizmu sa vracali k minulosti, citovali jej výrazové prostriedky a spájali ich, aby vytvorili nové spôsoby navrhovania stavieb. Architektonické prvky ako stĺp, oblúk - archivolta, klenba, či tympanon, ktoré boli počas moderny zatracované, síce často strácajú svoj pôvodný význam, ale používajú sa ako prvky ozdobné a dostávajú nový význam, prípadne ironický podtext. V modernizme bol stĺp buď úplne zakrytý predsadenou fasádou alebo nahradený iným nosným prvkom, napríklad konzolou. Návrat k stĺpom v postmoderne je viac podmienený estetikou ako technologickou nevyhnutnosťou.

Návrat k vtipu, ornamentu a náznaku, typický pre postmodernizmus, sa často dosahoval umiestnením protikladných citácií predchádzajúcich štýlov vedľa seba. Napodiv, aj napriek tomu tieto budovy pôsobili prijateľne esteticky.

Kontextualizmus, trend v myslení v druhej polovici 20. storočia, ovplyvnil ideológiu postmodernizmu. Bol postavený na presvedčení, že všetko je ovplyvnené kontextom, okolím. Kontextuálny prístup postmodernizmu vychádza z toho, že všade, na každom mieste sú kvality, voči ktorým musí architektúra zaujať postoj. Postmodernisti cítili, že modernistické stavby, ktorých návrhy vychádzali z racionalizmu, funkčnej náplne a ekonomických parametrov, nespĺňajú ľudskú potrebu na životný priestor a estetické kritériá. Forma už viac nie je definovaná len funkčnými požiadavkami, ale môže byť taká, akú si architekt praje.

Robert Venturi[upraviť | upraviť zdroj]

Robert Venturi bol jedným z prvých architektov, ktorí konkretizovali toto hnutie. Jeho kniha Zložitosť a protirečenie v architektúre z roku 1966 slúžila ako návod pre tvorbu postmodernej architektúry. Odklon od modernistického funkcionalizmu je jasne čitateľný v parafrázovaní známeho výroku Mies van der Roheho „menej je viac“. Naopak Venturi tvrdil: „menej je nuda“.

Ciele a charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Postmoderná architektúra sa tiež opisuje ako „neoeklekticistická“. Na fasádu sa vracia náznakovosť a ornament a nahrádza agresívne neornamentálnu fasádu modernizmu. Tento eklekticizmus je často spojený s použitím nepravých uhlov a netradičných povrchov ako napríklad na Štátnej galérii v Stuttgarte a na Piazza d’Italia od Charlesa Willarda Moora.

Postmodernizmus chcel riešiť problémy spojené s modernizmom. Internacionálny štýl moderny nahradil regionalizmus, geometrickú abstrakciu zasa obraznosť. Ciele postmodernizmu, sú prekvapujúco jednotné pre stavby tohto obdobia, navrhnuté architektmi, ktorí spolu väčšinou vôbec nespolupracovali. Tieto ciele však poskytli priestor pre ich rôzne aplikovanie, ako možno vidieť na rôznorodosti stavieb navrhnutých v tomto období.

Postmodernizmus sa dá charakterizovať rôzne. Typickým preň je ornament, pluralizmus, dvojité kódovanie – pre verejnosť a pre architektov, irónia a paradox. Dôležitá je mnohovýznamovosť a náznakovosť, podobne aj citlivosť voči kontextu budovy. Tieto charakteristiky sú pre všetky stavby rovnaké aj napriek ich rôznorodosti. Stavby postmodernizmu majú hravo extravagantú formu a nesú v sebe určitý vtip.

Postmodernizmus na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Postmoderna na Slovensku

Na Slovensku sa postmodernizmus prejavoval len ojedinele, prevažne v interiérových riešeniach. Prvou slovenskou postmodernou realizáciou bol interiér obchodného domu Ružinov od Jána Bahnu, ktorý však pri prestavbe koncom 90. rokov odstránili. Postmodernizmus sa na Slovensku vo väčšej miere prejavil až po zmene spoločenských pomerov v roku 1989, hlavne na sakrálnych stavbách.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejších architektov postmoderny patria:

Na slovensku:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moravčíková, H. a kol.: Architektúra na Slovensku – stručné dejiny. Slovart, Bratislava 2005
  • Švácha, R.: Limity postmodernistické architektury. In: Architekt 11/96, str. 42-44
  • Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Bratislava 2002
  • Melvin, J.: ...izmy – ako rozumieť architektúre. Slovart, Bratislava 2006

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]