Organická architektúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
"Einsteinturm" architekt Erich Mendelsohn

Organická architektúra je všeobecne architektúra inšpirovaná účelnosťou, funkčnosťou a prirodzenosťou prírody, tzv. „živá“ architektúra.

organický/á/é - znamená ústrojný, živý, usporiadaný, ucelený; súvisiaci s rastlinným alebo živočíšnym organizmom; prirodzene vyplývajúci; účelne usporiadaný
architektúra - stavebné umenie; staviteľské diela, objekty, budovy a pod.; súbor projekčnej činnosti architekta.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Organická architektúra je všeobecne architektúra inšpirovaná prírodou. Prvýkrát sa výraz „organický“ v teórii použil v roku 1841 v knihe De l´Art et du beau (O umení a o kráse) od francúzskeho estetika H.F.R. de Lammenaise a v roku 1843 u amerického sochára Horatia Greenougha. Ďalej tento termín používali aj Frank Lloyd Wright a Louis Sullivan. Organické tvary sa vyskytovali aj v dielach Antoni Gaudího,[1] v expresionizme ako u Erich Mendelsohna [2] - (potlačenie pravých uhlov) a inde. Cieľavedome rozpracoval organickú architektúru až Frank Lloyd Wright v súvislosti s jeho programovým návratom k prírode. Dom musí podľa Frank Lloyd Wrighta rásť z potrieb ľudí a z charakteru zeme ako živý organizmus. Ďalšími predstaviteľmi organickej architektúry sú: Richard Joseph Neutra, Alvar Aalto, Friedensreich Hundertwasser, Rudolf Steiner, Bruno Zevi, Gustav Stickley, Bruce Goff, Anton Alberts, Laurie Baker, Hugo Häring, a iní.

Organická architektúra je aj architektonický smer konca 60. rokov v Maďarsku, založený maďarským architektom Imre Makoveczom. Na svoje stavby používa hlavne organické materiály, ako sú drevo, trstina a je silne inšpirovaný tvarmi prírody.

Vybraní predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Architektura ČSSR 1968/5 M. Venera – "Antonio Gaudí" Praha 1968
  2. Savremena arhitektura, Udo Kulterman Novi Sad 1971.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vladislav Dudák, Rudolf Pošva, Bořek Neškudla: ENCYKLOPEDIE SVĚTOVÉ ARCHITETURY OD MENHIRU K DEKONSTRUKTIVISMU, Díl 2, L-Ž, nakladatelství BASET, 2000
  • Udo Kulterman, "Savremena arhitektura", Novi Sad 1971.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]