High-tech architektúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

High-Tech architektúra je architektonický štýl, ktorý sa objavil v 70. rokoch 20. storočia. Zlučuje prvky z high-tech priemyslu a moderných technológií do návrhu budov.

High-tech architektúra predstavovala vylepšený modernizmus, posunula ďalej myšlienky modernizmu využívajúc vo väčšej miere výdobytky moderných technológií. Dá sa preto povedať, high-tech štýl je medzistupeň medzi modernizmom a post-modernizmom. No je ťažké s určitosťou rozlíšiť jednotlivé štýly pre ich vzájomné prelínanie sa. V 80. tych rokoch sa stáva rozlíšenie high-tech architektúry od post-modernizmu ešte zložitejšie, pretože mnoho motívov a myšlienok high-tech architektúry bolo prevzatých do umeleckého jazyka post-modernistických architektonických škôl.

Pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Štýl dostal svoje meno podľa knihy High Tech: The Industrial Style and Source Book for The Home, napísanej dvojicou autorov Joan Kron a Suzanne Slesin, bola vydaná v novembri 1978 vydavateľstvom Clarkson N. Potter, New York. Kniha bola ilustrovaná stovkami fotiek, ktoré ukazovali ako dizajnéri, architekti a investori umiestňovali klasické priemyselné prvky nájdené v priemyselných katalógoch a umiestňovali ich do obytných a občianskych budov ako súčasť interiéru. Boli to napríklad police z knižnice, laboratórne sklo, kovové platne, zariadenie kuchyne z reštaurácie, navigačné svetlá z pristávacej plochy letiska, priemyselné podlahy atď. Predslov k tejto knihe bol napísaný architektom Emilio Ambaszom, bývalým kurátorom časti dizajnu v Múzeu moderných umení a práve on vniesol tento trend do historického kontextu. Výsledkom propagácie a popularity tejto knihy sa termín „high-tech“ dostával do povedomia odbornej ale i laickej verejnosti.

Ciele[upraviť | upraviť zdroj]

High-tech architektúra bola v niektorých aspektoch odpoveďou na rastúcu dezilúziu v modernej architektúre. Realizácia Le Corbusier urbanistických plánov rozvoja viedla k monotónnemu a štandardizovanému vzhľadu miest a budov. Tvorba ekonomických budov viedla k extrémne nízkemu štandardu fasád budov, čo následne viedlo k celkovému úpadku estetiky v architektúre. High-tech architektúra vytvorila novú estetiku v kontraste so štandardnou modernou architektúrou. V knihe High Tech: The Industrial Style and Source Book for The Home sa ohľadne high-tech estetiky a využívania nových prvkov autor vyjadruje v zmysle „... vaši rodičia by tieto prvky mohli považovať za urážlivé“. Aj táto humorná poznámka demonštruje rebelské nálady tvorcov high-tech.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristické črty high-tech architektúry sú do istej miery rozmanité, no vo všetkých môžeme nájsť príznačné pre tento štýl technické prvky. Pre budovy navrhnuté v štýle high-tech je príznačné markantné zobrazenie technických a funkčných súčastí budovy a taktiež pravidelné usporiadanie a použitie prefabrikovaných dielcov. Zasklené steny a oceľové rámy boli taktiež nesmierne populárne.

Technické črty budovy sa prejavovali v celkovom vyznení stavby a spoločne s nosným systémom sa často objavovali na fasádach. Najlepším príkladom takéhoto prístupu je Centre Pompidou v Paríži.

Úhľadný, reprezentatívny a logický štýl high-tech budov reprezentuje Sir. Norman Foster so svojim návrhom centrály banky HSBC v Hong Kongu. Okrem toho, že technológia tvorí primárnu vlastnosť návrhu tejto budovy, tak jej dizajn je úplne podriadený funkcii. Veľké otvorené interiérové priestory a ľahký prístup do všetkých podlaží pozdvihujú túto budovu z funkčného hľadiska. Taktiež sú všetky prvky budovy jemne zakomponované do celkového obrazu pre dosiahnutie optimálneho poriadku vo fungovaní budovy. Je to dobre viditeľné v usporiadaní podlaží a ich logickom a optimálnom prepojení výťahmi.

Príklady e odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]