Pozitrón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fotografia hmlovej komory C.D. Andersona, prvého identifikovaného pozitrónu. 6mm olovená doska oddeľuje hornú a dolnú polovicu komory. Pozitrón musel prísť zdola, keďže horná stopa v magnetickom poli je viac ohnutá, indikujúc nižšiu energiu.

Pozitrón alebo antielektrón (značka e+) je elementárna častica, ktorá je antičasticou elektrónu. Je to zložka antihmoty, má kladný elektrický náboj +1e, spin 12 a rovnakú hmotnosť ako elektrón. Pri zrážke nízkoenergetického pozitrónu s nízkoenergetickým elektrónom, nastane anihilácia, čo má za následok vznik dvoch alebo viacerých fotónov gama žiarenia.

Pozitróny môžu vzniknúť pri pozitrónovej emisii (β+ radioaktívnym rozpadom), alebo interakciou hmoty s fotónom s energiou nad 1,022 MeV. Pri tomto procese vznikne pár elektrón-pozitrón.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Existenciu pozitrónu ako prvý predpovedal v roku 1928 Paul Dirac - vyšiel mu ako jedno z možných riešení Diracovej rovnice. V roku 1932 pozitrón pozoroval Carl D. Anderson, ktorý mu dal meno. Anderson tiež navrhol premenovať elektrón na negatrón, čo sa však neujalo. V roku 1928 publikoval Paul Dirac prácu[1] ktorá naznačovala možnosť elektrónu mať zároveň kladný náboj a negatívnu energiu. Táto práca predstavila Diracovu rovnicu, zjednotenie kvantovej mechaniky, špeciálnu teóriu relativity, a (vtedy) nový koncept spinu elektrónu vysvetľujúca Zeemanov efekt.

Použité zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. P. A. M. Dirac. On the quantum theory of the electron.