Preskočiť na obsah

Predná Poľana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Predná Poľana
vrch
Predná Poľana v strednej časti
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický
Okres Detva
Obec Hriňová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 367,1 m n. m.
Súradnice 48°37′48″S 19°27′53″V / 48,6301°S 19,4646°V / 48.6301; 19.4646
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po značke z Detvy
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Predná Poľana
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Predná Poľana (1 367,1 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Poľana. Leží približne 7 km severne od mesta Detva.[2] Je súčasťou NPR Zadná Poľana, patriacej do Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Detva a v katastrálnom území mesta Hriňová.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná osada Kyslinky, patriaca k obci Hrochoť, juhozápadne ležiaca Hriňová a južne položená Detva.[2]

Predná Poľana je dvojvrcholový masív v tesnom susedstve dominantnej Poľany, oddelenej sedlom Priehybina. Leží v južnej časti hrebeňa kaldery bývalého stratovulkánu. Masív má tvar hrebeňa a prebieha západo-východným smerom. Na juhovýchodných svahoch vrchu sa vo výške 1 260 m n. m. nachádza lyžiarske stredisko a Horský hotel Poľana, ku ktorému vedie cesta z Hriňovej. Západným smerom susedí Drábovka (1 251 m n. m.), južným Vrchdetva (1 063 m n. m.), východným Poľana (1 458 m n. m.) a severným vrch Šafraníčka (1 015 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona, resp. jeho čiastkového povodia rieky Slatina. Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Hučavy, juhovýchodné Bystrý a juhozápadné Detviansky potok.[2]

Vrcholová časť Prednej Poľany je pokrytá riedkym lesným porastom, ktorý tak umožňuje obmedzený výhľad. Z vhodných miest je možné vidieť najmä okolité vrchy a hrebeň pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať aj Štiavnické, Kremnické a Starohorské vrchy, Veľká Fatra a Nízke Tatry. Severným smerom sú ponad nízkotatranský hrebeň pozorovateľné aj končiare Vysokých Tatier, južným vidieť mnohé horstvá v Maďarsku.[6]

Rudná magistrála z Detvy na Poľanu vrchol Prednej Poľany traverzuje juhovýchodným úpätím. Prístup je tak možný neznačeným chodníkom od hotela Poľana alebo zo sedla Priehybina.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-11]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-11]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-11]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]