Rodoljub Roki Vulović

	Rodoljub Roki Vulović
	srbský spevák
Narodenie	1. máj 1955 (68 rokov); Bijeljina, Juhoslávia
Národnosť	srbská
Manželka	Jelica Vulović
Deti	2
Odkazy
Webstránka	Roki Vulovic YouTube
Commons	Rodoljub Roki Vulović
	Biografický portál

Rodoljub "Roki" Vulović (* 1. máj 1955, Bijeljina, Juhoslávia) je srbský spevák. Pôsobil tiež ako profesor a rektor na Poľnohospodárskej a zdravotníckej vysokej škole v Bijeljine.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bijeljine. Svoju kariéru hudobníka začal v roku 1972, kedy zverejnil svoje prvé dve piesne „Kristina“ a „Napustićeš me ti“. V roku 1988, po vydaní albumu Paša, cestoval európskymi krajinami s vysokým zastúpením srbského obyvateľstva. Po vydaní albumu Paša vydal ďalších 6 albumov. Jeho siedmy album (prvý mu vyšiel, keď mal 16 rokov) vyšiel na začiatku roku 2017. Vulović je už na dôchodku.

Vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas občianskej vojny v Juhoslávii bolo centrum mesta Bijeljina úplne zničené, rovnako ako aj jeho dom, ktorý stál na Ulici Gavrila Principa.

Vulović bol dobrovoľníkom v Prvej ľahkej pechotnej Semberskej brigáde, odkiaľ pochádza názov jeho albumu Semberski junaci. Niektoré piesne boli venované jeho priateľom, niektoré jeho druhom v zbrani a niektoré jeho veliteľom. Celý zisk z predaja albumu venoval na liečbu zranených vojakov. Po úspechu svojho prvého albumu vstúpil do Prvej bijeljinskej ľahkej pechotnej brigády, zvanej Garda Panteri. Tu, z iniciatívy svojho veliteľa Pera Čolića, vydal v roku 1993 ďalší album. Tento album vojakom dodával silu a motiváciu k boju, zatiaľ čo Rokiho preslávil.

Crni bombarder (1995) bol posledný vojnový album, po ktorom Roki vydal ľúbostný album Zbog tebe.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec sa zúčastnil druhej svetovej vojny, v roku 1941 padol do zajatia a bol deportovaný do nacistického Nemecka, odkiaľ sa po vojne vrátil. Rokiho starý otec bol z Čiernej Hory.

Jeho manželka Jelica, jazykovedkyňa, je spoluautorkou mnohých jeho piesní. Majú dve deti – syna a dcéru. Hovorí plynulo po taliansky a francúzsky, tiež sa dohovorí po nemecky.

Počas turné navštívil mnohé krajiny západnej Európy – jediná väčšia krajina západnej Európy, ktorú dosiaľ nenavštívil, je Španielsko. Jeho snom bola návšteva Ruska.

Za zmienku tiež stojí, že v priebehu 90. rokov 20. storočia boli niekoľkokrát zamietnuté jeho žiadosti o víza do USA. Jedným z dôvodov bola podľa amerického veľvyslanectva skutočnosť, že spieval revolučné a anti-NATO piesne.

Postoje[upraviť | upraviť zdroj]

Vulović verí, že najväčšími priateľmi Srbska sú Rusi a Gréci. Tiež povedal, že Bosniaci sú vo všeobecnosti dobrí ľudia, pokiaľ ich neprovokujete. Myslí si, že ako četníci, tak aj juhoslávski partizáni sú hrdinovia druhej svetovej vojny, ale obe tieto skupiny páchali zločiny voči civilnému obyvateľstvu.

Josip Broz Tito a Vladimír Putin sú jedni z tých, ktorých veľmi rešpektuje. Nepodporuje vstup Srbska do Európskej únie, a hovorí že ani jeden zo srbských prezidentov, Boris Tadić ani Tomislav Nikolić nikdy nebrali do úvahy postoj ľudí k tejto otázke.

Hrdinovia v piesňach[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdinovia v piesňach neboli iba známi srbskí hrdinovia, ale aj Rokiho druhovia v zbrani a velitelia.

veliteľ Druhého práporu, major Zoran Lopandić (pieseň Zorane, Zorane)
veliteľ Kikor (pieseň Hej Kikore)
veliteľ Vlado (Junaci iz 1. Semberske brigade)
Mirko, veliteľ vojskového oddelenia Mitara Maksimovića (Mirko vojvoda)
veliteľ Druhej semberskej brigády, major Gavrilović (Gavrina brigada)
kapitán Ljubiša "Mauzer" Savić (Panteri (Mauzer))
plukovník Pero Čolić (Pukovniče Čoliću)
generál Ratko Mladić (Generale, generale)

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Kristina (1972)
Paša (1988)
Semberski junaci (1992)
Garda Panteri (1993)
Junaci Kozarski (1994)
Crni bombarder (1995)
Zbog tebe (1997)
Otadžbini na dar (2001)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rodoljub Roki Vulović na českej Wikipédii.