Síran draselný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Síran draselný
Síran draselný
Síran draselný
Síran draselný
Síran draselný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec K2SO4
Synonymá Sulfát draselný
Draselná soľ kyseliny sírovej
Vzhľad Biela práškovitá alebo kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 174,3 u (bezvodný)
192,3 u (monohydrát)
Molárna hmotnosť 174,260 g/mol (bezvodný)
192,275 g/mol (monohydrát)
Teplota topenia 1 069 °C
Teplota varu 1 681 °C
Hustota 2,662 g/cm3 (20 °C)
1,0806 g/cm3 (20 °C, 10% roztok)
Rozpustnosť vo vode:
bezvodný (anhydrát)
7,18 g/100 ml (0 °C)
9,30 g/100 ml (10 °C)
11,05 g/100 ml (20 °C)
12,00 g/100 ml (25 °C)
13,00 g/100 ml (30 °C)
14,80 g/100 ml (40 °C)
18,36 g/100 ml (60 °C)
21,40 g/100 ml (80 °C)
23,97 g/100 ml (100 °C)
monohydrát
8,53 g/100 ml (0 °C)
10,28 g/100 ml (10 °C)
12,72 g/100 ml (15 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
etanol
1,46 g/100 ml (20 °C)
metanol
glycerol
acetón (nie)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 210,3 J/g
Entropia rozpúšťania 151 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −1,4378 MJ/mol
Štandardná entropia 175,6 JK-1mol-1
Štandardná Gibbsová energia −1,3214 MJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,7466 JK-1g-1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H318
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P280, P305+351+338, P310
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R22
Vety S S36
NFPA 704
1
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7778-80-5
EINECS číslo 231-915-5
Číslo RTECS TT5900000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Síran draselný (K2SO4) je draselná soľ kyseliny sírovej. Jedná sa o nehorľavou bielu kryštalickú látku rozpustnú v vode. Často sa používa ako umelé hnojivo, pretože obsahuje ako draslík, tak síru.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Síran draselný je známy od začiatku 14. storočia, študovali ho Johann Rudolf Glauber, Robert Boyle a Tachenius. V 17. storočí bol nazývaný arcanuni alebo sal duplicatum, pretože je kombináciou kyslej a zásaditej soli.

Prírodné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Nerastná forma síranu draselného, ​​menovite arkanit, je pomerne vzácna. Hojne sa síran draselný vyskytuje vo Stassfurtovej soli. Ide o kokrystalizáciu síranu draselného a síranov horčíka, vápnika a sodíka. Sú to:

Z niektorých z týchto minerálov, napríklad kainit, možno síran draselný oddeliť, pretože zvyšná soľ je menej rozpustná vo vode.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Alebo zarážajúcou reakciou, kedy reaguje jodid draselný so síranom mednatým za vzniku síranu draselného a nerozpustného jodidu meďnatého:

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kryštály anhydridu sírana draselného tvoria dvojité šesťuholníkové pyramídy, v skutočnosti sú ale klasifikované ako kosoštvorcové. Sú priehľadné, veľmi tvrdé a majú horko-slanú chuť. Soľ je rozpustná vo vode, ale nerozpustná v roztokoch hydroxidu draselného (špecifická hmotnosť 1,35) alebo v čistom etanole. Síran draselný sa topí pri teplote 1 069 °C.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné použitie síranu draselného je ako hnojivo. Surová soľ sa tiež niekedy používa pri výrobe skla.

Hydrogensíran draselný[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrogensíran draselný KHSO4 možno ľahko vyrobiť zmiešaním síranu draselného s ekvivalentným molárnym množstvom kyseliny sírovej. Tvorí kosoštvorcové pyramídy, ktoré tajú pri 197 °C. Pri 0 °C sa rozpúšťa v troch dieloch vody. Roztok sa chová viac ako keby jeho dvaja spolutvorcovia, síran draselný a kyselina sírová, boli pohromade každý samostatne; nadbytok etanolu vyzráža síran draselný (s trochou hydrogensíranu) a zostane čistá kyselina sírová.

Správanie roztavenej suchej soli, keď sa zahreje na teplotu niekoľkých stoviek stupňov, je podobné. Chová sa podobne ako kremičitany, titaničitany a pod., Rovnako ako keď sa kyselina sírová zahreje nad svoj bod varu. Preto sa soľ využíva v analytickej chémii ako dezintegračné činidlo.

Pre informácie o iných soliach, ktoré obsahujú sulfáty, pozri sírany.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Síran draselný na českej Wikipédii.