Síran draselný
| Síran draselný | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | K2SO4 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Sulfát draselný Draselná soľ kyseliny sírovej | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela práškovitá alebo kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 174,3 u (bezvodný) 192,3 u (monohydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 174,260 g/mol (bezvodný) 192,275 g/mol (monohydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 1 069 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 1 681 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 2,662 g/cm3 (20 °C) 1,0806 g/cm3 (20 °C, 10% roztok) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: bezvodný (anhydrát) 7,18 g/100 ml (0 °C) 9,30 g/100 ml (10 °C) 11,05 g/100 ml (20 °C) 12,00 g/100 ml (25 °C) 13,00 g/100 ml (30 °C) 14,80 g/100 ml (40 °C) 18,36 g/100 ml (60 °C) 21,40 g/100 ml (80 °C) 23,97 g/100 ml (100 °C) monohydrát 8,53 g/100 ml (0 °C) 10,28 g/100 ml (10 °C) 12,72 g/100 ml (15 °C) v polárnych rozpúšťadlách: etanol 1,46 g/100 ml (20 °C) metanol glycerol acetón (nie) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 210,3 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia rozpúšťania | 151 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −1,4378 MJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 175,6 JK-1mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −1,3214 MJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,7466 JK-1g-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7778-80-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 231-915-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | TT5900000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Síran draselný (K2SO4) je draselná soľ kyseliny sírovej. Jedná sa o nehorľavou bielu kryštalickú látku rozpustnú v vode. Často sa používa ako umelé hnojivo, pretože obsahuje ako draslík, tak síru.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Síran draselný je známy od začiatku 14. storočia, študovali ho Johann Rudolf Glauber, Robert Boyle a Tachenius. V 17. storočí bol nazývaný arcanuni alebo sal duplicatum, pretože je kombináciou kyslej a zásaditej soli.
Prírodné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Nerastná forma síranu draselného, menovite arkanit, je pomerne vzácna. Hojne sa síran draselný vyskytuje vo Stassfurtovej soli. Ide o kokrystalizáciu síranu draselného a síranov horčíka, vápnika a sodíka. Sú to:
- Kainit, MgSO4·KCl·H2O
- Schönit, K2SO4·MgSO4·6 H2O
- Leonit, K2SO4·MgSO4·4 H2O
- Langbeinit, K2SO4·2 MgSO4
- Glaserit, K3Na(SO4)2
- Polyhalit, K2SO4·MgSO4·2 CaSO4·2 H2O
Z niektorých z týchto minerálov, napríklad kainit, možno síran draselný oddeliť, pretože zvyšná soľ je menej rozpustná vo vode.
Výroba[upraviť | upraviť zdroj]
- Síran draselný možno syntetizovať rozkladom chloridu draselného, síranom sodným.
- Hargreavesová metóda je v podstate rovnaký proces, ale s inými východiskovými materiálmi. Oxid siričitý, kyslík a voda (východiskové materiály pre kyselinu sírovú) reagujú s chloridom draselným, pričom vzniknutá Kyselina chlorovodíková sa odparí.
- Síran draselný možno vyrábať zmiešaním chloridu draselného a kyseliny sírovej (v molárnom pomere):
- Alebo zarážajúcou reakciou, kedy reaguje jodid draselný so síranom mednatým za vzniku síranu draselného a nerozpustného jodidu meďnatého:
Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Kryštály anhydridu sírana draselného tvoria dvojité šesťuholníkové pyramídy, v skutočnosti sú ale klasifikované ako kosoštvorcové. Sú priehľadné, veľmi tvrdé a majú horko-slanú chuť. Soľ je rozpustná vo vode, ale nerozpustná v roztokoch hydroxidu draselného (špecifická hmotnosť 1,35) alebo v čistom etanole. Síran draselný sa topí pri teplote 1 069 °C.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavné použitie síranu draselného je ako hnojivo. Surová soľ sa tiež niekedy používa pri výrobe skla.
Hydrogensíran draselný[upraviť | upraviť zdroj]
Hydrogensíran draselný KHSO4 možno ľahko vyrobiť zmiešaním síranu draselného s ekvivalentným molárnym množstvom kyseliny sírovej. Tvorí kosoštvorcové pyramídy, ktoré tajú pri 197 °C. Pri 0 °C sa rozpúšťa v troch dieloch vody. Roztok sa chová viac ako keby jeho dvaja spolutvorcovia, síran draselný a kyselina sírová, boli pohromade každý samostatne; nadbytok etanolu vyzráža síran draselný (s trochou hydrogensíranu) a zostane čistá kyselina sírová.
Správanie roztavenej suchej soli, keď sa zahreje na teplotu niekoľkých stoviek stupňov, je podobné. Chová sa podobne ako kremičitany, titaničitany a pod., Rovnako ako keď sa kyselina sírová zahreje nad svoj bod varu. Preto sa soľ využíva v analytickej chémii ako dezintegračné činidlo.
- Pre informácie o iných soliach, ktoré obsahujú sulfáty, pozri sírany.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Síran draselný na českej Wikipédii.