Sitia
| Sitia | |
| gr. Σητεία | |
| mesto | |
 Prístav v Sitii
| |
| Štát |  Grécko
|
|---|---|
| Región | Kréta |
| Krajská jednotka | Lasithi |
| Historický región | Lasithi |
| Súradnice | 35°12′30.96″S 26°6′14.2″V / 35,2086000°S 26,103944°V |
| Obyvateľstvo | 14 513 (2001) |
| Primátor | Theodoros Paterakis (2011) |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) |
| PSČ | 72x xx |
| Telefónna prevoľba | 284x0 |
| EČV | AN |
  Poloha mesta v rámci Grécka
| |
| Wikimedia Commons: Sitia | |
| Webová stránka: sitia.gr | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sitia (po grécky: Σητεία) je prístavné mesto Krétskeho mora, ležiace v regióne Lasithi na severovýchodnom pobreží gréckeho ostrova Kréta. Mesto má nielen prístav ale aj letisko, kde okrem vnútroštátnych liniek sezónne pristávajú i lietadlá z Bratislavy. Je aj koncovým bodom európskej cesty E75.
V meste žije 14 513 (2001) obyvateľov a patrí k ekonomickým a turistickým centrám ostrova.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršie osídlenie pochádza z predminojských čias. Vykopávky v susednom Petras objavili architektonické zvyšky z konca neolitu (pribl. 3000 pred Kr.) aj z bronzovej doby (3000 - 1050 pred Kr.). V blízkosti mesta bolo odkrytých niekoľko minojských usadlostí ako sú Itanos a Mochlos.
Benátska vláda[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto bolo neskôr rozšírené a opevnené Benátčanmi, ktorí ho potom využívali ako základňu pre operácie vo východnom Stredomorí. Počas ich vlády bolo mesto trikrát zničené - najprv v roku 1508 pri zemetrasení, potom v roku 1538 pri pirátskom útoku a napokon ho Benátčania zničili sami v roku 1651. Napokon bolo mesto dobyté Osmanskou ríšou. Potom ako odišli Benátčania bolo mesto opustené dvesto rokov. Až v roku 1869 sa tu usadili farmári. Hlavnou pamiatkou na benátsku prítomnosť je pevnosť „Kazarma“ (z taliančiny casa di arma) nad prístavom.
Turistické ciele v okolí[upraviť | upraviť zdroj]
- palmová pláž Vai - je tu najväčší prírodný palmový háj v Európe.
- Moni Toplu jeden z najvýznamnejších kláštorov Kréty, bol založený v polovici 15. storočia.
- Pevnosť Kazarma v meste Sitia.
- Roklina Richtis a vodopád pri dedinke Exo Muliana (Mapa).
- Roklina mŕtvych pri Kato Zakros.
- Ruiny minojského paláca v Kato Zakros.
- Archeologické náleziská Minojskej civilizácie ako sú Mochlos a Itanos.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sitia
