Smilodon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Smilodon
Smilodon Knight.jpg
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Rad (ordo) Mäsožravce (cicavce) Carnivora
Čeľaď (familia) Mačkovité Felidae
Podčeľaď (subfamilia) Machairodontinae
Rod (genus) Smilodon Smilodon
Vedecký názov
Smilodon
Lund, 1842
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Smilodon (-po slovensky; po latinsky Smilodon, staršie Ischyrosmilus alebo Smilodontopsis) je rod vyhynutých mačkovitých mäsožravcov z podčeľade Machairodontinae (teda z tzv. šabľozubých tigrov). Žil na území dnešnej Severnej a Južnej Ameriky v období pleistocénu, teda zhruba pred 2,5 miliónmi až 10 000 rokov.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Meno smilodon (lat. Smilodon) pochádza z gréckych slov, smilé (σμίλη, v preklade dláto) a odous (ὀδoύς, genitív slova ὀδόντος – zub).

Klasifikácia a druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Rod smilodon bol opísaný dánskym prírodovedcom a paleontológom Lundom v roku 1841. Objavil fosílie druhu Smilodon populator v jaskyniach blízko malého mesta Lagoa Santa v Brazílii.

Bolo opísaných niekoľko druhov, ale tie boli časom zredukované na len 3[1]:

Fosílie[upraviť | upraviť zdroj]

Fosílne pozostatky smilodona pochádzajú zo Severnej Ameriky (Kalifornia) a Južnej Ameriky (Oklahoma, Nové Mexiko).

Ranč La Brea[upraviť | upraviť zdroj]

Ranč La Brea (Charles R. Knight)

Ranč La Brea je známe nálezisko fosílii v blízkosti Los Angeles v Kalifornii. V tejto oblasti tu kedysi existovali jazierka lepkavého asfaltu, ktoré sa stávali pascami živočíchov doby ľadovej, ktoré v nich uviazli. V tejto časti Kalifornie bolo podnebie v období pleistocénu chladnejšie a vlhkejšie, než je tomu dnes a dobre zavlažovaná krajina bola domovom širokej škály živočíchov, vrátane mamutov a šabľozubých tigrov. V zime bol tento asfalt studený a tuhý, čo umožňovalo bezpečne prechádzať po jeho povrchu. V lete však asfalt absorboval slnečné teplo a začal sa topiť. V tomto ročnom období sa dosť často stávalo, že živočíchy kráčajúce po zdanlivo pevnej zemi sa zrazu ocitli uväznené v lepkavých jamách bez najmenšej nádeje na vyslobodenie. Pri svojom úsilí o záchranu prilákali množstvo mäsožravcov a nekrofágov, ktoré tu tiež uviazli.[2] Prvé kosti z tohto náleziska boli objavené v sedemdesiatych rokoch 19. storočia, dôkladný výskum sa tu však začal až na začiatku 20. storočia.[3] Dodnes vydala táto lokalita pozostatky takmer 60 druhov cicavcov, vrátane mamutov, vlkov, hmyzu, rýb, žiab[3] a asi 2 000 kostier šabľozubých tigrov.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkosť druhu Smilodon fatalis v zrovnaní s človekom

Dospelý smilodon vážil asi 55 až 300 kg, v závislosti od druhu. Mal krátky chvost, silné nohy, svalnatý krk a dlhé očné zuby. Hoci bol trochu menší ako dnešný tiger, bol extrémne silný a mal podobnú stavbu tela ako medveď.

Zuby a čeľuste[upraviť | upraviť zdroj]

Kostra druhu Smilodon californicus v La Brea Tar Pits Museum

Smilodon je veľmi známy práve svojimi relatívne dlhými očnými zubmi, najdlhšie zo všetkých druhov šabľozubých tigrov; u najväčšieho druhu Smilodon populator vyčnievali až 17 cm. Zrejme ich mal, aby mohol spôsobovať koristi bodné a sečné rany. Hoci bol smilodon oproti iným veľkým mačkám masívnejšie stavaný, mal slabší stisk. Moderné veľké mačky majú výraznejšie jarmové oblúky, kým smilodon ich mal menšie a obmedzovali mu hrúbku a teda aj silu spánkového svalu a tým bola znížená sila zhryzu. Analýza jeho úzkych čeľustí ukazuje, že mal len tretinovú silu zhryzu oproti dnešnému levovi.[4] Ako sa zdá, je všeobecným pravidlom, že šabľozubé tigre s väčšími očnými zubami majú úmerne slabší stisk. Ale analýza možnosti ohybu očných zubov spolu so silou zhryzu ukazuje, že zuby šabľozubých tigrov boli relatívne odolnejšie (vďaka nižšej sile zhryzu) ako u moderných veľkých mačiek.[5] Navyše smilodon bol schopný otvoriť svoje čeľuste až do uhla 120 stupňov, zatiaľ čo lev ich otvorí len do uhla 65 stupňov.

Končatiny[upraviť | upraviť zdroj]

Smilodon mal relatívne kratšie a silnejšie končatiny ako iné mačky. Mal dobre vyvinuté svaly na predných končatinách, takže mohol strhnúť na zem aj veľkú korisť. Aj zadné končatiny mali silné svaly, obzvlášť priťahovače, ktoré pomáhali udržať stabilitu pri zápase s korisťou. Pazúry mal zasúvateľné, rovnako ako väčšina mačiek.

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Sociálne správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia vzhľadu druhu Smilodon fatalis

Sociálny charakter smilodona nie je známy. Niektoré fosílie vykazujú zacelené zranenia a choroby, ktoré by mohli ochromiť zviera. Niektorí paleontológovia to vidia ako dôkaz, že tento šabľozubý tiger bol sociálne zviera, ktoré žilo a lovilo vo svorkách a postaralo sa o potravu pre chorých a starých členov. Ak by smilodony žili vo svorkách, lepšie by si poradili s konkurenciou leva amerického a vlka Canis dirus. Očné zuby a veľkosť tela bola u smilodonov zhruba rovnaká u samíc aj samcov. To ukazuje, že smilodon asi nežil v skupinách s dominantným samcom (a že zuby asi neboli používané na nalákanie partnera, ako sa predtým myslelo).

Potrava a lov[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia vzhľadu druhu Smilodon populator

Smilodon pravdepodobne lovil veľa druhov zveri, napr bizóny, losy, jelene, americké ťavy, kone, obrie pozemné leňochody, a mláďatá mamutov (Mammuthus jeffersonii, Mammuthus imperator, Mammuthus Columba, Mammuthus primigenius).

Súčasné veľké mačky zabíjajú hlavne škrtením obete, k čomu potrebujú len pár minút. Čeľustné svaly smilodona boli pravdepodobne veľmi slabé a ich dlhé očné zuby by mohli byť v dlhotrvajúcom zápase zlomené. Podľa výskumu z roku 2007, smilodon asi používal svoju veľkú silu prednej časti tela, keď korisť pritlačil k zemi a potom ju dorazil hlbokým zhryzom a prebodnutím krčnej žily alebo priedušnice, čím korisť zabil veľmi rýchlo.[6] Autori tejto štúdie taktiež tvrdia, že technika, ktorú používal smilodon, je účinnejšia na zabíjanie veľkých zvierat ako metóda, ktorú používajú dnešné levy a tigre. Smilodon tým bol ale oveľa viac závislý od prítomnosti veľkých zvierat. Tento vysoko špecializovaný štýl lovu mohol prispieť k ich vymretiu, ich veľké ťažkopádne telo a predimenzované očné zuby boli menej vhodné na lov menších a dynamickejších zvierat, ak sa ekosystém z nejakého dôvodu zmenil.[4]

Vyhynutie[upraviť | upraviť zdroj]

Smilodon vyhynul asi pred 12 000 rokmi. Niektorí vedci si myslia, že ľudia mohli nepriamo prispieť k ich vymretiu, buď lovom alebo zavlečením nejakej choroby do populácie šeliem. Iní sa domnievajú, že vymretie spôsobil koniec ľadovej doby – keď sa skončila, zmenila sa vegetácia a zmenšil sa ich životný priestor. Parková krajina s trávnikmi a lesmi bola nahradená rozľahlými trávnikmi s rôznymi typmi tráv a izolovanými lesnými komplexmi. Letá a zimy boli extrémnejšie, Severná Amerika začala vysychať alebo v zime bola zase pokrytá snehom, a tým ubudlo potravy pre mamuty, a tým aj pre smilodony. Táto teória však nevysvetľuje, ako je možné, že smilodon a jeho predkovia úspešne prežili veľa predchádzajúcich interglaciálov.

Príbuzenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Blízki príbuzní rodu smilodon:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. A. Turner: The big cats and their fossil relatives. Columbia University Press, 1997. ISBN 0-231-10229-1
  2. BURNIE, David. Veľká obrazová encyklopédia dinosaurov. Preklad Ivona Kautmanová. Bratislava: Nakladateľstvo Slovart, 2002. ISBN 80-7209-410-6. Kapitola Šabľozubé tigre, s. 219.
  3. a b LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Svojtka & Co, 2009. ISBN 978-80-8107-229-1. s. 212.
  4. a b Jeff Hecht (1. október 2007). Sabre-tooth cat had a surprisingly delicate bite. New Scientist. The study used Finite Element Analysis, a computerized technique that is common in engineering.
  5. Christiansen, P.. Comparative bite forces and canine bending strength in feline and sabretooth felids: implications for predatory ecology. Zoological Journal of the Linnean Society, Október 2007, roč. 151, číslo 2, s. 423 – 437. Dostupné online
  6. McHenry, C.R., Wroe S., Clausen, P.D., Moreno, K. and Cunningham, E.. Supermodeled sabercat, predatory behavior in Smilodon fatalis revealed by high-resolution 3D computer simulation. PNAS, Október 2007, roč. 104, s. 16010. Dostupné online
  7. a b LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Slovart, 2002. ISBN 80-7209-410-6. Kapitola Šabľozubé tigre, s. 219.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Smilodon na českej Wikipédii a Smilodon na anglickej Wikipédii.