Preskočiť na obsah

Stanisław Lem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stanisław Lem
poľský spisovateľ (1966)
poľský spisovateľ (1966)
Narodenie12. september 1921
Ľvov, dnešná Ukrajina
Úmrtie27. marec 2006 (84 rokov)
Krakov, Poľsko
PodpisStanisław Lem, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkalem.pl
CommonsSpolupracuj na Commons Stanisław Lem

Stanisław Herman Lem (* 12. september 1921 – † 27. marec 2006) bol poľský filozof a spisovateľ sci-fi literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov.

Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie.

Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas a i. Teoretické práce: Summa technologiae, Fantastyka i futurologia.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Stanislaw Lem sa narodil v roku 1921 v poľskom Ľvove (dnešná Ukrajina). Bol synom Sabiny Wollerovej a Samuela Lema, zámožného otorinolaryngológa, bývalého lekára rakúsko-uhorskej armády. Hoci bol jeho otec židovského pôvodu, Lem bol vychovaný ako katolík. Neskôr sa však sám považoval za ateistu. Po sovietskej okupácii východného Poľska nemohol kvôli svojmu „buržoáznemu pôvodu“ študovať na Polytechnickej univerzite, tak ako pôvodne chcel, a len vďaka otcovým konexiám bol roku 1940 prijatý na štúdium medicíny na Ľvovskú univerzitu. Druhú svetovú vojnu a nacistickú okupáciu prežil vďaka falošným dokumentom, živil sa ako zvárač a automobilový mechanik. V roku 1946 bolo vtedajšie východné Poľsko zabraté Sovietskym zväzom a rodina bola presídlená do Krakova kde na otcovo naliehanie Lem začal študovať na Jagelovskej univerzite. Štúdiá zámerne nezavŕšil skúškami, aby nebol nútený stať sa vojenským lekárom. Začal pracovať ako výskumný asistent v akademickej inštitúcii Konwersatorium naukoznawcze a vo voľnom čase písať poviedky.

Lem debutoval v roku 1946 ako básnik. V tom istom roku vyšiel jeho prvý vedecko-fantastický román Człowiek z Marsa (Človek z Marsu) na pokračovanie v časopise Nowy Świat Przygód. Medzi rokmi 1947 a 1950, kým pokračoval v práci vedeckého asistenta, publikoval básne, poviedky a vedecké eseje. V ére stalinizmu však všetky publikované práce museli byť schválené komunistickým režimom. V roku 1948 Lem dokončil čiastočne autobiografický román Szpital przemienienia, ktorý však nebol vydaný až do roku 1955, dokedy doplnil ďalšie kapitoly v duchu socialistického realizmu. V roku 1951 mu vyšla prvá kniha, Astronauci (slov. Astronauti), ktorá mala mať podobu SF románu pre mládež a Lem v nej bol nútený odkazovať na ‚veľkolepú komunistickú budúcnosť‘. Neskôr tento román sám kritizoval (ako aj rad ďalších svojich raných, ideologicky ovplyvnených prác, ako napr. Obłok Magellana (slov. Denník z vesmíru)) ako simplistický, jeho vydanie ho však presvedčilo, aby sa stal profesionálnym spisovateľom.

Obdobie destalinizácie prinieslo do Poľska so sebou väčšiu slobodu slova. Lem sa presadil ako vážený a uznávaný autor science-fiction a v nasledujúcich 12 rokoch napísal 17 kníh vysokej kvality. Jeho knihy sa hojne prekladali. V roku 1957 vydal prvú nebeletristickú, filozofickú knihu Dialogi (Dialógy). Dialogi a Summa Technologiae (1964) sú dva jeho najslávnejšie filozofické texty. Summa je pozoruhodná ako jedinečná analýza nadchádzajúceho sociálneho, kybernetického a biologického pokroku. Lem tu diskutuje o dôsledkoch technológií, ktoré boli v tom čase úplnou fantastikou, ale časom nadobúdajú dôležitosť – ako napr. virtuálna realita a nanotechnológia. V ďalších desaťročiach publikoval veľa kníh, ako vedecko-fantastických tak aj filozoficko-futurologických, hoci od osemdesiatych rokov sa venoval viac filozofickým prácam a esejam.

Medzinárodne (mimo krajín východného bloku) ho po prvý raz preslávila Kyberiáda (Cyberiada, 1965), séria humorných poviedok z mechanického vesmíru ovládaného robotmi. Medzi jeho najznámejšie romány patria Solaris (1961), Pánov hlas (Głos Pana, 1983) a neskoršie Fiasko (1987), ktoré najsilnejšie vyjadrujú hlavnú tému jeho diela, nemožnosť pochopiť čosi skutočne cudzie, mimozemské. Solaris bol sfilmovaný v 1972 ruským režisérom Andrejom Tarkovským a získal Zvláštnu cenu poroty na Filmovom festivale v Cannes v 1972. V roku 2002 Steven Soderbergh režíroval hollywoodsky remake v hlavnej úlohe s Georgeom Clooneym.

Jeho diela mu priniesli uznanie aj na Západe a v roku 1973 mu bolo udelené čestné členstvo Science Fiction Writers of America (SFWA). Lem spočiatku tvoril v izolácii od anglo-americkej SF a keď sa s ňou neskôr zoznámil, sklamalo ho, že bola podľa jeho názoru povrchná, nedomyslená, zle napísaná a zameraná na zábavu a zarábanie peňazí, a nevenovala sa skúmaniu nových myšlienok a nových literárnych foriem. Toto viedlo k jeho roztržke s SFWA a keď mu bolo ponúknuté riadne členstvo, odmietol.

Neskôr sa stal veľmi kritickým k vedeckej fantastike všeobecne a sám sa vydelil zo žánru, tvrdiac, že jeho rané diela mohli byť SF, ale tie neskoršie patria skôr k mainstreamu.

V roku 1982, po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku, sa Lem presťahoval do Západného Berlína, kde sa stal členom Ústavu pre pokročilý výskum (Wissenschaftskolleg zu Berlin). Neskôr sa usadil vo Viedni. Do Poľska sa vrátil v roku 1988.

Stanisław Lem zomrel v Krakove 27 marca 2006 vo veku 84 rokov na chorobu srdca.

Témy

[upraviť | upraviť zdroj]

V Lemovej tvorbe sa opakuje niekoľko hlavných špecifických tém, ale jeho beletristické dielo sa často delí na dve hlavné skupiny. Do prvej patrí tradičnejšia vedecká fantastika s jej špekuláciami o technickom pokroku, cestách do kozmu a cudzích svetoch, ako Eden (1959), Návrat z hviezd (1961), Solaris (1961), Nepremožiteľný (1964), Pánov hlas (1968), Príbehy pilota Pirxa (1968). Druhú skupinu tvoria jeho alegorické príbehy, bájky a rozprávky, a bizarné príbehy, ako napr. príbehy Ijona Tichého, Denník nájdený vo vani (1961) a Kyberiáda (1965).

Jednou z jeho primárnych tém bolo jeho presvedčenie o nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi a zásadne cudzími mimozemskými civilizáciami. Jeho mimozemšťania sú často pre ľudskú myseľ nepochopiteľní, nech už je to roj mechanického hmyzu (v Nepremožiteľnom) a živý oceán (v Solarise), alebo nepochopiteľne organizované spoločnosti ľuďom podobnejších bytostí vo Fiasku a Edene, ktoré popisujú neúspešné pokusy o nadviazanie kontaktu. V knihe Návrat z hviezd sleduje autor bolestné prispôsobovanie sa astronauta radikálne zmenenej ľudskej spoločnosti potom, čo strávil 100 rokov vo vesmíre. V novele Pánov hlas sa naplno prejavuje Lemov skepticizmus vo vzťahu k schopnosti ľudskej inteligencie dešifrovať a pochopiť údajnú správu z vesmíru.

Lem často používa ostrú satiru a prenikavý zmysel pre humor ako napríklad vo Futurologickom kongrese a Denníku nájdenom vo vani, ako aj v alegorických cykloch o neohrozenom cestovateľovi, kozmickom barónovi Prášilovi, Ijonovi Tichom a o robotických konštruktoroch Trurlovi a Klapauciusovi, hrdinoch Kyberiády. Jeho štýl sa tu prirovnáva ku Kurtovi Vonnegutovi alebo Franzovi Kafkovi. Jeho humoristické texty prekypujú mnohovýznamovou komikou, neuveriteľne vynaliezavými slovnými hračkami, pod hravým povrchom však ukrývajú hlboké myšlienky.

Populárnou postavou je aj jeho kozmický pilot Pirx, ne-hrdina cyklu poviedok a noviel s konvenčnejším SF základom. Pirx nie je žiadny fyzický ani mentálny superman, práve naopak, je to normálny človek, ktorý sa z rôznych problémov najčastejšie dostáva použitím zdravého rozumu a vlastnej ľudskosti aj so všetkými jej nedostatkami, ako napríklad v novele Pojednávanie, ktorá bola sfilmovaná v poľsko-sovietskej koprodukcii ako Skúška pilota Pirxa v réžii Mareka Piestraka.

Filmové and televízne adaptácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Lem bol známy kritickým prístupom k filmom natočeným podľa jeho kníh, vrátane slávneho Tarkovského Solarisu.

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]
Stanisław Lem, Krakov (Poľsko), 30.10.2005
  • 1946: Człowiek z Marsa
  • 1951: Astronauci (Astronauti, 1956)
  • 1955: Szpital przemienienia: Czas nieutracony (česky Nepromarněný čas, 1959)
  • 1955: Obłok Magellana (Denník z vesmíru, 1958)
  • 1955: Sezam, zbierka poviedok
  • 1957: Dialogi
  • 1957: Dzienniki gwiazdowe (česky Hvězdné deníky I, 1999, a II, 2000)
  • 1959: Eden (Eden, 1975)
  • 1959: Śledztwo (česky Vyšetřování, 1972)
  • 1961: Pamiętnik znaleziony w wannie (česky Deník nalezený ve vaně, 1999)
  • 1961: Powrót z gwiazd (česky Návrat z hvězd, 1962)
  • 1961: Solaris (Solaris, 1964)
  • 1964: Niezwyciężony (Nepremožiteľný, 1966)
  • 1964: Summa technologiae (česky Summa technologiae, 1995)
  • 1964: Bajki robotów (česky Zachraňme vesmír, 1966)
  • 1965: Cyberiada (česky Kyberiáda, 1983)
  • 1968: Opowieści o pilocie Pirxie (česky Příběhy pilota Pirxe, 1978)
  • 1968: Głos Pana (Pánov hlas, 1988)
  • 1971: Doskonała próżnia (česky Dokonalá prázdnota, 1983)
  • 1973: Wielkość urojona
  • 1976: Katar (Nádcha, 1979)
  • 1981: Golem XIV (česky Golem XIV, 1983)
  • 1982: Wizja lokalna
  • 1983: Kongres futurologiczny (česky Futurologický kongres, 1977)
  • 1987: Fiasko (česky Fiasko, 1990)
  • 1987: Pokój na Ziemi (česky Mír na Zemi, 1989)

Ocenenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkzay

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanisław_Lem&oldid=7673475“