Stanislav Talaš
| Stanislav Talaš | |
| architekt | |
| Narodenie | 29. august 1932 Bratislava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 13. október 2004 (72 rokov) Bratislava, Slovensko |
Ing. arch. Stanislav Talaš (* 29. august 1932, Bratislava – † 13. október 2004, Bratislava) bol slovenský architekt.
Narodil sa v roku 1932 Božene a Stanislavovi Talašovcom. V rodine sa povolanie architekta neskloňovalo, no vzťah ku kresleniu a celkové výtvarno – estetické cítenie ho viedli k tomu, že si túto profesiu zvolil, ako neskôr aj jeho brat Juraj.
Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]
Architektúru vyštudoval na vtedajšej FAPS SVŠT v Bratislave, kde medzi pedagógov vtedy patrili Emil Belluš, Emanuel Hruška, Vladimír Karfík či Alfréd Piffl. Zaujímavé spojenie rôznych prístupov k výučbe sa podčiarkli na pozitívnom a nadšenom prístupe k tvorbe u mladého študenta architektúry.
Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]
Po absolvovaní fakulty nastúpil ako projektant do ateliéru v Pezinku, kde pôsobil v rokoch 1957 až 1958.
Nasledovalo obdobie, kde existovala zostava Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Ferdinand Milučký a Stanislav Talaš, zostava, kde sa robila súťaž za súťažou, architektúra bola všadeprítomná.
Potom pôsobil v Stavoprojekte až do roku 1991, kde končil ako vedúci ateliéru. Nakoniec to bol vlastný ateliér TEAM T, kde tvoril spolu so synom Vladimírom.
Ilustrátor, pedagóg, člen redakčnej rady časopisu Projekt. Mal vzťah k ľudovosti, ktorý možno sledovať pri spolupráci s V. Vilhanom pri realizácii Slovenskej koliby, najprv ako súčasť Expo v 1967 v Montreali v Kanade, po skončení výstavy jej realizáciu na bratislavskej Kolibe. Krátke pôsobenie v Kanade a celkovo projekt Koliby priniesli opäť zaujímavé poznatky a idey v rámci Talašovej tvorby. K tematike koliby sa ešte vrátil, keď spolu so synom realizovali kolibu v Novom Sade v Juhoslávii v rokoch 1990 – 1991.
Škála v tvorbe od urbanizmu cez architektúru až k detailu. Urbanizmus predstavovali hlavne obytný súbor Karlova Ves v Bratislave, kde boli spoluautormi Jozef Fabiánek, Karol Ružek s kolektívom a územný plán obytného súboru Petržalka, ktorý riešil spolu s Jozefom Chovancom.
V rámci prierezu tvorby tu patrí revitalizácia námestia v starom meste Prešova, obchodno – spoločenské centrum v Ovšišti v Petržalke v Bratislave s M. Lenčom (1984), Slovenská poisťovňa v Karlovej Vsi, ktorú riešil spolu s J. Mojžišom, ktorá sa realizovala v roku 1994. Rodinné domy, obytné domy, tiež rekonštrukcia TC vily v Bratislave v roku 1992 uskutočnená spolu so svojím synom Vladimírom Talašom, M. Malíkom a I. Rakovou.
Čo sa týka posledného pôsobiska, vlastného ateliéru, je možné rozdeliť tvorbu na 2 fázy. V prvej sa ateliér venoval truck centrám na Slovensku, štúdie a realizácie v mestách Bratislava, Zvolen, Lozorno.
Druhé obdobie bolo spojené opäť s obytným súborom Karlova Ves v Bratislave, kde spolu so synom na základe víťazného návrhu riešili polyfunkčný obytný komplex od urbanistického záberu, cez architektonický až k interiérovému.
Čo sa týka inšpirácie, spôsob, ktorým pristupoval k procesu tvorby opísal slovami: „tak to cítim.“[chýba zdroj]
Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Cena Dušana Jurkoviča v kategórií architektonickej tvorby v roku 1972 za Obytný súbor Karlova Ves v Bratislave spolu s Jozefom Fabiánkom a Karolom Ružekom
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Dulla, M., Moravčíková, H.: Kto je kto v architektúre na Slovensku, ISA, 1995, str. 160 – 161
- rozhovor s Vladimírom Talašom o živote jeho otca