Stauffenbergov pokus o prevrat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlavné osobnosti sprisahania, grófi Claus von Stauffenberg a Helmuth James von Moltke na poštovej známke

Stauffenbergov pokus o prevrat bolo rozsiahle sprisahanie, ktorého cieľom bola likvidácia Adolfa Hitlera a odstavenie jeho spolupracovníkov od moci. Aktéri sprisahania plánovali, prevzatie moci a začiatok rokovaní o mieri so západnými Spojencami. Akcia predstavovala jeden z vrcholov nemeckého protinacistického odboja.

Dlho pripravovaný pokus o prevrat spustil 20. júla 1944 atentát na Hitlera, ktorý uskutočnil osobne jeden z vodcov sprisahania, plukovník Claus von Stauffenberg. Neúspech atentátu, z ktorého Hitler vyviazol len s ľahkými zraneniami, znamenal fakticky neúspech celého sprisahania, keďže sa jeho organizátori po explózií neubezpečili, či je Hitler naozaj mŕtvy a pokúšali sa prevziať moc.

Po atentáte nasledovalo masové zatýkanie, procesy pred Ľudovým súdom a likvidácia väčšiny podozrivých z účasti na atentáte. Nakoniec bola zlikvidovaná väčšina opozície medzi najvyššími armádnymi dôstojníkmi a Hitler si zabezpečil vládu až do úplného konca vojny.

Príprava prevratu[upraviť | upraviť zdroj]

Staufenberg, Keitel a Hitler

O atentát na Hitlera a získanie moci v krajine sa odporcovia nacizmu z radov armády pokúšali neúspešne od roku 1938.

Po tom, čo sa 6. júna 1944 vylodili spojenecké jednotky v Normandii, čím vytvorili západný front a nemecké jednotky utrpeli sériu závažných porážok na východnom fronte v Bielorusku, sa protinacisticky naladení dôstojníci rozhodli o konečný atentát na Adolfa Hitlera. Plán počítal s tým, že po atentáte s pomocou záložnej armády, nad ktorou mali kontrolu, obsadia Berlín a ďalšie dôležité mestá v Nemecku. Ich prvoradým cieľom bude zatýkanie vedúcich členov SS a NSDAP.

Do pokusu o prevrat bolo zainteresovaných mnoho významných a vysoko postavených osobností ako napr. Ludwig Beck, Erich Höpner, Erwin Rommel, Hans Speidel a Hellmuth Stieff. Von Stauffenberg hodlal pri atentáte spolu s Hitlerom zlikvidovať aj Heinricha Himmlera a Hermanna Göringa. Tento dôvod konšpirátorov prinútil 11. a 15. júla plánovaný atentát odvolať. Sprisahanci následne predpokladali, že ich sleduje Gestapo a preto je potrebné urýchlene konať. Neskôr sa ukázalo, že tieto ich predpoklady neboli celkom presné.

Po následnej porade bolo dohodnuté, že ďalší pokus o atentát sa uskutoční 20. júla 1944 aj napriek tomu, že na porade nebude prítomný ani Himmler, ani Göring.

Priebeh atentátu[upraviť | upraviť zdroj]

20. júla 1944 o 8. hodine odštartovalo z letiska v Rangsdorfe kuriérne lietadlo s von Stauffenbergom a nadporučíkom Wernerem von Haeftenom. Von Stauffenberg bol jediný z organizátorov, ktorý mal priamy prístup k Hitlerovi. Aktovka, ktorú prevážali, obsahovala 2 balíčky po 1 kg výbušniny. Výrobu bomby a súčiastky na ňu zabezpečil plukovník OKW Wessel von Freytag-Loringhoven. Po príjazde do Hitlerovho krytu v Rastenburgu sa von Stauffenberg najskôr spýtal majora von Freyenda, kde by si mohol vymeniť košeľu. Von Freyend mu poskytol vlastnú ubikáciu. Tam von Stauffenberg a von Haeften aktivovali bombu. Tu došlo k ich prvému pochybeniu, keď bombu zostavili len z jedného plátu plastickej trhaviny, aj napriek tomu, že mali k dispozícií dva.

Približne o 12:10 sa začala konferencia, na ktorej boli prítomní všetci pozvaní dôstojníci vrátane Hitlera. Von Stauffenberg aktivovanú bombu v taške umiestnil na pracovný stôl s mapami, okolo ktorého sa pohyboval Hitler a viac než 20 dôstojníkov. Po desiatich minútach sa von Stauffenberg ospravedlnil, pod zámienkou nutného telefonátu opustil budovu a nasadol do automobilu k von Haeftenovi. Medzitým však porada v budove pokračovala, a aktovku, ktorá na stole jednému z dôstojníkov stojacich vedľa Hitlera zavadzala, zložili pod masívny drevený stôl. Okolo 12:42 bomba vybuchla, explózia však Hitlera iba ľahko zranila. Auto so sprisahancami zatiaľ z komplexu s menšími komplikáciami odišlo a smerovalo k letisku. Tam obaja nasadli do lietadla He-111 a odleteli do Rangsdorfu.

Budova, v ktorej sa konala porada, po výbuchu

Porada sa väčšinou konala v bunkri. Vzhľadom na pekné počasie bolo na poslednú chvíľu rozhodnuté, že sa namiesto toho bude konať v menšej drevenej stavbe na povrchu. Na dôvažok sa musela aj časovo posunúť. Je veľmi pravdepodobné, že tlaková vlna by v betónovom bunkri zabila väčšinu prítomných. V drevenej budove mala omnoho menší ničivý účinok, čo výrazne dopomohlo k tomu, že Adolf Hitler prežil aj tento atentát.

Von Stauffenberg, napriek tomu, že sa neubezpečil, či je Hitler skutočne mŕtvy, vydal rozkazy k uskutočneniu operácie Valkýra. I napriek snahe Ericha Fellbiegela sa nepodarilo odrezať Hitlerov hlavný stan od sveta a nakoniec sa ukázalo, že Hitler atentát prežil. Po tejto správe začal protinacistický puč viaznuť. Vedúce osobnosti prevratu boli po jeho potlačení popravené. Výsluchmi nacisti zistili, že v akcii bol zapletený aj Rommel. Ten dostal na výber, popravu alebo samovraždu s tým, že ako oficiálny dôvod jeho úmrtia bude uvedené zranenie, ktoré utrpel na západnom fronte. Ak by pristúpil na verejnú popravu, jeho rodinu by zavreli do koncentračných táborov. Rommel spáchal samovraždu kyanidovou kapsulou. 21. júla spáchal na fronte samovraždu aj generál Henning von Tresckow. 10. augusta bol popravený Stauffenbergov brat Berthold.

Účastníci stretnutia vo Wolfschanze[upraviť | upraviť zdroj]

Obete útoku[upraviť | upraviť zdroj]

Zabití:

Zranení:

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stauffenbergův pokus o převrat na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]