Alfred Jodl

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alfred Jodl
Alfred Jodl
bol nemecký generál, náčelník OKW

Narodenie 10. máj 1890
Würzburg, nemecko
Úmrtie 16. október 1946 (56 rokov)
Norimberg, Nemecko

Alfred Jodl, narodený ako Alfred Josef Ferdinand Baumgärtler (* 10. máj 1890 – † 16. október 1946) bol nemecký generál, náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci (Oberkommando der Wehrmacht), kde pôsobil ako zástupca Wilhelma Keitla a najbližší Hitlerov vojenský poradca.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Alfred Jodl sa narodil v roku 1890 vo Würzburgu, v Nemecku ako syn dôstojníka Alfreda Jodla a Therese Baumgärtler. Vyštudoval kadetskú školu v Mníchove, ktorú ukončil v roku 1910. Po škole vstúpil do armády. V prvej svetovej vojne bojoval na západnom fronte v rokoch 1914 - 1916, v roku 1917 bol prevelený na východný front. Po skončení vojny sa pridal k limitovanému versailleskému Reichswehru, kde sprvu pôsobil v nižších veliteľských funkciách.

V septembri 1913 sa oženil s Irmou Gräfin von Bullion. Svadba pomohla k Jodlovej karérie. Nemali spolu žiadne deti. Jeho manželka zomrela 18. apríla 1944, v dobe, keď spolu už nežili. 7. apríla 1945 sa oženil s Luiseou von Bendovou.

Kariéra u nacistov[upraviť | upraviť zdroj]

Alfred Jodl pri podpise bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 7. mája 1945

Od roku 1932 slúžil v rôznych armádnych inštitúciach. Už ako sympatizant Nacistov bol rýchlo povýšený a roku 1935 bol poverený vedením oddelenia národnej obrany Vrchného veliteľstva pozemných síl (OKH). Po Hossbachovom memorande sa podieľal na zmene stratégie nemeckých ozbrojených síl z defenzívnej na ofenzívnu. Od októbra 1938 až do augusta 1939 zastával funkciu veliteľa delostrelectva (Artilleriekommandeur) 44. divízie v hodnosti generálplukovníka. Počas Anšlusu - pripojenia Rakúska k Nemecku bol menovaný do funkcie náčelníka operačného štábu veliteľstva ozbrojených síl (OKW). V tejto funkcii zostal až do mája 1945. Jeho najbližším spolupracovníkom bol Wilhelm Keitel, s ktorým pomáhali Hitlerovi plánovať strategické operácie. Počas vojny podpísal viacero rozkazov, ktoré sa priečili vojnovému právu, najmä rozkazy prikazujúce okamžite strieľať sovietskych politických komisárov a príslušníkov britských commandos.

Pri bombovom atentáte na Hitlera 20. júla 1944 bol vážne zranený. 7. mája 1945 podpísal v Remeši ako predstaviteľ vlády Karla Dönitza bezpodmienečnú kapituláciu za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov. Stalin si však vyžiadal opakovanie aktu nasledujúceho dňa blízko Berlína, za prítomnosti predstaviteľov ZSSR.

Počas Norimberského procesu bol odsúdený na trest smrti obesením za vojnové zločiny, rozsudok bol vykonaný 16. októbra 1946.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]