Stolečný
| Stolečný | |
| vrch | |
.jpg) | |
| Štáty |  Slovensko,  Česko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky, Zlínsky |
| Okresy | Považská Bystrica, Vsetín |
| Obce | Horná Mariková, Karolinka, Nový Hrozenkov |
| Časť | Javornícka hornatina |
| Pohorie | Javorníky |
| Podcelok | Vysoké Javorníky |
| Povodia | Váh, Bečva |
| Nadmorská výška | 961,7 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′47″S 18°15′08″V / 49,2963°S 18,2521°V |
| Najľahší výstup | po  modrej z Ráztoky
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stolečný[1][2] alebo aj Stolečný vrch[3][4] (961,7 m n. m.[3]) je vrch v pohorí Javorníky. Leží na slovensko-českej hranici, nad obcou Horná Mariková, približne 20 km severne od mesta Púchov.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky a časti Javornícka hornatina.[5] Vrch leží na slovensko-českej hranici, na pomedzí Trenčianskeho a Zlínskeho kraja a okresov Považská Bystrica a Vsetín. Zasahuje na katastrálne územie obce Horná Mariková[1], Nový Hrozenkov a mesta Karolinka.[6] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí ležiace osady Ráztoka, Stolečné (miestne časti obce Horná Mariková) a Čertov, na severnej, moravskej strane sú to samoty Nového Hrozenkova.[4] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Stolečný, na niektorých mapách aj Stolečný vrch, je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie z Malého Javorníka (1 019 m n. m.) západným smerom na Kohútku (913 m n. m.). Severne je sedlom oddelená Valečková Kýčera (827 m n. m.), východne sa nachádza Frňovské (960 m n. m.), Adamkov (937 m n. m.) a Galkov (943 m n. m.), južne Čovia (793 m n. m.) a Bučovec (828 m n. m.) a západne je sedlom Portáš oddelená Kohútka.[2] Severné svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Vsetínskej Bečvy do Moravy, voda z južných odteká Marikovským potokom do Váhu a na juhozápadných svahoch pramení Biela voda.[4] Vrcholom vedie hrebeňový značený chodník z Makyty na Veľký Javorník.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Zalesnený vrchol pokrýva lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad, svahy sú však poznačené ťažbou a ponúkajú obmedzený výhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrchy Javorníkov, pri vhodných podmienkach aj Biele Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malú Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy a Hostýnsko-vsetínsku hornatinu.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej turistickej značke po hrebeni:
- od východu z Veľkého cez Malý Javorník
- od západu z Makyty cez rázc. Portáš
- po
modrej značke cez rázc. Portáš:
- od juhu z osady Ráztoka i obce Horná Mariková
- od severu z obce Nový Hrozenkov
- po
zelenej značke z Čertova cez rázc. Portáš[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ a b Javorníky – Púchov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 10.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-06]. Dostupné online.