Veronika brečtanolistá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veronika brečtanolistá

Veronika brečtanolistá – stonka s kvetom a listami.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Veronica hederifolia
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika brečtanolistá[3] (lat. Veronica hederifolia)[4] je jednoročná bylina z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Najnápadnejším znakom tejto rastliny sú listy podobné listom brečtana.[5] Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy, cez Stredomorie až po strednú Áziu.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika brečtanolistá je jednoročná bylina rozkonárená hneď od bázy, s poliehavými až vystúpavými chlpatými stonkami, dlhými 5 až 40 (60) cm a s tenkým, niťovitým koreňom.[6][7][8]

Tmavozelené listy sú stopkaté, dolné protistojné, horné striedavé, okrúhle až vajcovité. Čepele sú 3 až 5 laločné (podobné listom brečtana), pričom stredný lalok je najväčší, spravidla širší ako dlhý, tupý, s kratučkým hrotom. Na oboch stranách sú roztrúsene chlpaté.[6][7][8][5]

Štvorpočetné kvety vyrastajú v pazuchách listeňov jednotlivo. Tanierovitá koruna s priemerom 5 až 9 mm je svetlomodrá alebo fialová, tmavšie žilkovaná a hrdlo koruny je výrazne belavé. Čnelka je dlhá do 1 mm. Kalich je štvordielny a kališné zuby podlhovasto vajcovité až kopijovité, na okraji brvité, zvonku holé, po dozretí vzpriamené. Kvetné stopky sú 2 až 3 krát také dlhé ako kalich.[6][7]

Tobolky sú takmer guľaté, zboku len málo stlačené, plytko vykrojené a holé. Semená sú široko elipsovité, nevýrazne rebrované a svetložlté.[6][7]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika brečtanolistá je rozšírená je v strednej a severnej Európe, kde osídľuje najmä človekom narušené stanovištia, v južnej Európe a juhozápadnej Ázii uprednostňuje horské polohy. Ako nepôvodný ale naturalizovaný druh je rozšírená aj v Severnej Amerike a v Japonsku. Na Slovensku je na celom území hojná.[6][7]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika brečtanolistá je dosť častý druh na výživných pôdach bohatých na dusík, najmä v nížinách a pahorkatinách. Obľubuje otvorené stanovištia, často v početných populáciách vo vinohradoch, na poliach, na rumoviskách a popri cestách v listnatých lesoch. Kvitne od marca do mája. Je to samoopelivý druh a zrelé semená rozširujú mravce.[6][8]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci druhu sú akceptované tieto poddruhy:[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Species Plantarum: 13 (1753)
  2. a b Veronica hederifolia L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
  3. Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
  4. a b c Veronica hederifolia [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
  6. a b c d e f Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 219-223.
  7. a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 967-968.
  8. a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 300-301.
  9. Veronica hederifolia subsp. hederifolia [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Veronica hederifolia subsp. insularis [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]