Yvonne Přenosilová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Yvonne Přenosilová
Yvonne Přenosilová v roku 2009
Yvonne Přenosilová v roku 2009
Základné informácie
Popis umelca česká speváčka, herečka a moderátorka
Narodenie 2. júl 1947
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie 11. september 2023 (76 rokov)
Praha, Česko
Žáner rhythm and blues, rokenrol
Roky pôsob. 1962 – 2023
Webstránka wz.cz

Yvonne Přenosilová (* 2. júl 1947, Praha – † 11. september 2023, Praha)[1][2] bola česká speváčka, herečka a moderátorka, považovaná za priekopníčku českého rhythm and bluesrokenrolu.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvovala dvanásťročnú školu v pražskej Libni. Jej otec bol generálom a rád spieval černošské spirituály.[1]

Kariéru začala konkurzom v divadle Semafor, z ktorého Miloš Forman natočil svoju režisérsku prvotinu Konkurs. S pesničkou Malageňa ju do divadla neprijali, no všimol si ju skladateľ Karel Mareš (v tom čase korepetítor).[1]

Spievala so skupinou Olympic, v sezóne 1963 – 1964 vystupovali v Semafore s pásmom Ondráš podotýká. Vo februári 1964 nahrala šestnásťročná Yvonne Přenosilová českú verziu pesničky I'm Sorry z repertoáru Brendy Lee, nazvanú textárom Jiřím Štaidlom „Roň slzy“.[3] Aj v českej verzii sa pesnička stala hitom a jedným z najpredávanejších českých singlov 60. rokov.

V roku 1965, keď si ju hostia z anglických klubov vypočuli pri návšteve gymnázia naživo, pozvali ju na trojtýždňový pobyt do Londýna. Manažéra jej robil John Alcock. Yvonne spievala v londýnskom rozhlase, naspievala gramoplatne When My Baby Cries/Come On Home pre anglickú spoločnosť PYE, aranžoval ju slávny anglický odborník Tony Hatch (autor piesne „Downtown“). Usporiadala tiež dva úspešné koncerty v kluboch, vystupovala aj v televízii, písali o nej v tlači. Najcennejšie vystúpenie bolo v populárnom programe britskej televízie Ready, Steady, Go!, spoločne so skupinou Rolling Stones.[4] Od jesene 1965 bola členkou novovzniknutého divadla Apollo (pôsobili tu aj Karel Gott, Pavlína Filipovská, Karel Hála a ďalší).

Vystupovala aj v ďalších európskych krajinách, okrem iného v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, NDR, NSR a Rakúsku.

V roku 1968 podpísala petíciu Dvetisíc slov. Potom emigrovala cez Rakúsko a Veľkú Britániu do SRN za svojimi rodičmi.

V Mníchove, kde žila 26 rokov, sa neúspešne pokúsila o kariéru pod pseudonymom Yvonne Silova. Najskôr pracovala v spoločnosti British Airways. Tu sa zoznámila so svojím manželom, advokátom von Schuckmannom. V Nemecku sa neskôr stala redaktorkou Rádia Slobodná Európa a spolupracovala s Karlom Krylom.

V roku 1994 sa natrvalo vrátila do Prahy, kde tiež pracovala pre Slobodnú Európu.[2] Bola tiež moderátorkou rozhlasovej stanice Country Radio s autorským programom Sklípek. Jej syn Maximilian Philipp (* 1979) žije so svojim otcom v Nemecku.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho jej piesní sa stalo hitmi:

  • „Roň slzy“
  • „Javory“
  • „Mně se líbí Bob“
  • „Pomalu a líně“
  • „Měsíc“
  • „Boty proti lásce“
  • „Tak prázdná“
  • „Zimní království“
  • „Pippo“

Vo svojom prejave využívala hlasovú podobnosť s rokenrolovou speváčkou Brendou Lee. Anglicky naspievala jej hity:

  • „That's All You Gotta Do“
  • „My Colouring Book“
  • „He's So Heavenly“

Česky s Karlom Gottom:

  • „Zejtra už ti sbohem dám“ („My Whole World Is Falling Down“)

V Zlatom sláviku 1964 a 1965 sa umiestnila na 8. a 5. mieste v kategórii speváčok, v roku 1968 bola v tejto ankete popularity už štvrtá.

Herecká filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Konkurs, 1963 – réžia Miloš Forman
  • Vysílá studio A, 1966 – spev
  • Dita Saxová, 1967 – hrala Brittu
  • Kulhavý ďábel, 1968 – hrala speváčku
  • Rebelové, 2001 – spev
  • muzikál Rusalka – spievala úlohu Ježibaby

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 20× Yvonne Přenosilová – Roň slzy, Bonton Music / Supraphon, 2007[5]
  • Pop galerie: Yvonne Přenosilová, Supraphon, 2010

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d HLOUŠKOVÁ, Lenka. Zemřela Yvonne Přenosilová [online]. novinky.cz, 2023-09-11, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
  2. a b ZBOŘIL, Jonáš. Zemřela zpěvačka Yvonne Přenosilová, proslavily ji Boty proti lásce [online]. seznamzpravy.cz, 2023-09-11, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
  3. KOPEJTKO, Jaroslav. Roň slzy - píseň, která otevřela Yvonne Přenosilové cestu do Anglie [online]. Praha: Český rozhlas, 2021-02-15, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.
  4. DĚDEK, Honza. NEJ HITY: Ve sklípku s Rolling Stones. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2012-01-16. Dostupné online [cit. 2023-09-11]. ISSN 1213-1385.
  5. Yvonne Přenosilová – 20x Yvonne Přenosilová (Roň Slzy) [online]. discogs.com, 1998, [cit. 2023-09-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yvonne Přenosilová na českej Wikipédii.