Zámok Vranov nad Dyjí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zámok na skale

Zámok Vranov nad Dyjí je významný barokový zámok vo Vranove nad Dyjí. V roku 2001 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vstup do zámku

Nad Vranovom sa týčiaci sa monumentálny barokový zámok bol pôvodne vybudovaný ako jeden z prvkov podyjskej obrannej sústavy pri južnej hranici zeme. Prvý písomný doklad o jeho existencii je už v Kosmovej kronike (k roku 1100). Zo začiatku to bol kráľovský majetok. V 15. storočí ho získal bohatý a mocný rod Lichtenburgovcov, v priebehu 16. storočia sa tu striedali v krátkych intervaloch rôzni majitelia ako napríklad Dietrichsteinovci, Streinovci, Čertorejskí, Meziříčskí z Lomnice ap. Za tridsaťročnej vojny hrad obliehali a poškodili Švédi a skazu potom dovŕšil rozsiahly požiar v roku 1665.

Po čiastočnom zničení hradu v roku 1665 začali vtedajší majitelia Althannovci podľa plánov J. B. Fischera z Erlachu prestavbu na barokový zámok. Architektonickým ťažiskom zámku sa stala Sála predkov o rozmeroch 25 × 15 × 15 m so sochami predkov pánov z Althannu a freskou v kupole od J. M. Rothmayera. Ďalšou významnou súčasťou zámku je baroková zámocká kaplnka Najsvätejšej Trojice z prelomu 17. a 18. storočí. Z najstaršieho obdobia sa dochoval len hradbový múr a tri veže. Ďalšie stavebné úpravy nasledovali ešte v 18. storočí, kedy bolo upravené i zámocké okolie na prírodný park s radom drobných stavieb.

V 19. storočí vlastnili vravské domínium i so zámkom dva spriaznené rody poľského pôvodu: Mniszkovci a Stadnickí, ktorí sa okrem iného zamerali na dovŕšenie úprav krajinárskeho parku budovaného už za Althannovcov v druhej polovici 18. storočia. Za druhej svetovej vojny kúpil zámok ako ríšsky konfiškát nemecký barón Gebhard von der Wense-Mörse. Po jej skončení sa zámok stal štátnym majetkom.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná návštevnícka inštalácia tejto významnej národnej kultúrnej pamiatky ponúka prehliadku pôvodných barokových interiérov sály predkov a kaplnky a ďalej viac ako 20 miestností naznačujúcich kultúru vranovského bývania z konca 18. a z celého 19. storočia. Zvláštny dôraz je v nich položený na produkciu známej vranovskej továrne na kameninu, ktorá v prvých dvoch tretinách umelecky i technologicky ovplyvňovala výrobu kameniny v českých krajinách i za ich hranicami.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vranov nad Dyjí (zámek) na českej Wikipédii. Súradnice: 48° 53′ 32.27″ s.š., 15° 48′ 41.19″ v.d.