Zoznam hláv štátu Španielska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Toto je zoznam hláv štátu (kráľov, grófov, caudillov, prezidentov a podobne) na území Španielska od 5. storočia.

Obdobie rokov 409 – 711[upraviť | upraviť zdroj]

Vandalskí králi[upraviť | upraviť zdroj]

Vandali vtrhli roku 409 do Hispánie (územie Rímskej ríše), dočasne sa tu usadili, ale roku 429 sa presunuli do severnej Afriky:

Svébski králi na severozápade Pyrenejského polostrova (v Galícii)[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam svébskych kráľov v Galícii.

Roku 410 Hermerich podpísal s Rímom foedus, podľa ktorého bolo Germánom Svébom umožnené usadiť sa na Pyrenejskom polostrove. Roku 585 Svébov dobyli susední Vizigóti.

Vizigótski králi[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam kráľov Vizigótov od roku 410.

Vlastná expanzia Vizigótov do Hispánie z Galie sa začala v druhej polovici 5. storočia za Euricha a za dvadsať rokov ovládli skoro celý Pyrenejský polostrov (okrem severozápadu, kde bola Svébska ríša).

Po roku 507 sa museli z Galie stiahnuť len na územie Hispánie. V 40. a 50. rokoch 6. storočia ovládla juhovýchodné pobrežie Hispánie Byzantská ríša (554). V druhej polovici 6. storočia sa Vizigótom podarilo dobyť Svébsku ríšu a v 20. rokoch 7. storočia aj byzantskú enklávu na pobreží Hispánie, čím ovládali celý polostrov vrátane dnešného Portugalska.

Roku 711 vizigótska ríša zanikla pod útokmi moslimov z juhu. Len na úplnom severe Španielska, v neskoršej Astúrii, sa udržali drobné panstvá na čele s vizigótskymi šľachticmi, zárodok budúcich kresťanských kráľovstiev v stredoveku.

Byzantské územia na juhu[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri:Zoznam vládcov Byzantskej ríše od roku 554

Od roku 554 do 20. rokov 7. storočia (na ostrovoch aj neskôr) ovládala pobrežné územia na juhu Byzantská ríša.

Obdobie rokov 711 – 1516[upraviť | upraviť zdroj]

Vládcovia v Al-Andalusa[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri:Zoznam vládcov v Al-Andalusa

Al-Andalusa je označenie pre moslimské územie na Pyrenejskom polostrove v rokoch 7111492 (najmä od roku 756 Córdobský emirát, neskôr Córdobský kalifát). Roku 1492 boli moslimovia zo Španielska definitívne vytlačení (koniec tzv. reconquisty).

Králi Astúrie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam kráľov Astúrie

Astúrske kráľovstvo (v podstate prvotný základ dnešného Španielska) vzniklo, keď sa Vizigótovi Pelayovi podarilo v rokoch 718-722 dobyť maličké územie v dnešných astúrských horách od moslimov. Toto územie sa postupne rozrastalo, až sa v 10. storočí (po dočasnom rozdelení) pretvorilo na Leónske kráľovstvo. Astúrski králi sa považovali za nástupcov vizigótskych kráľov v Hispánii.

Králi Leónu[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam kráľov Leónu

Leónske kráľovstvo vzniklo rozdelením Astúrie medzi troch synov Alfonza III. (866-910). García vládol v Leóne, Ordoño II. v Galícii a Fruela v Astúrii.

Králi Galície[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam kráľov Galície

V Galícii chvíľu vládli formálne králi „oddelenej“ Galície, ktorá však patrila pod Leónske kráľovstvo, neskôr aj integrálne. Neskôr sa vyskytli pokusy obnoviť samostatné galícijské kráľovstvo.

Králi a grófi Kastílska[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam panovníkov Kastílie

Kastílske grófstvo vzniklo v 9. storočí ako vazalské grófstvo Leónskeho kráľovstva, od ktorého získalo nezávislosť roku 930.

Králi Pamplony/Navarry[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri Zoznam kráľov Navarry

Pamplonské (od 11. storočia nazývané Navarrské) kráľovstvo vzniklo okolo roku 824. Roku 1512 bolo južné Navarrské kráľovstvo pripojené k Španielsku, zatiaľčo severné ešte existovalo do roku 1607/1620, kedy bolo pripojené k Francúzsku.

Králi a grófi Aragónska[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam panovníkov Aragónska

Aragónsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci reconquisty ako Aragónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. V rokoch 925 až 1035 bolo súčasťou Navarrského kráľovstva, od roku 1035 samostatné kráľovstvo. Roku 1162 bolo k nemu pripojené Katalánsko (presnejšie Barcelónske grófstvo), odvtedy sa niekedy rozlišujú Krajiny aragónskej koruny (vrátane Katalánska a pod.) a Aragónske kráľovstvo (vlastné Aragónsko). Od roku 1516, nástupom Karla I. po Ferdinandovi Aragónskom (1506-1516), bolo oficiálne spojené s Kastíliou (de-facto vznik Španielska, pozri dole).

Grófi Barcelony (Katalánsko)[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam barcelonských grófov

Katalánsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci „reconquisty“ ako Barcelónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. Od roku 985 to bolo samostatné grófstvo, od roku 1162 súčasť Aragónska (stále pod názvom Barcelónske grófstvo).

Králi Valencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam kráľov Valencie

Valencíjske kráľovstvo bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1238. Formálne zaniklo až v roku 1700.

Králi Malorky[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: Zoznam kráľov Malorky

Malorské kráľovstvo (na Baleárskych ostrovoch) bolo vytvorené v rámci Aragónskeho kráľovstva v roku 1231. Formálne zaniklo okolo roku 1404.

Obdobie od roku 1516 (jednotné Španielsko)[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotné Španielsko vznikalo takto:

  • 1469: Ferdinand Aragónsky (dedič aragónskeho trónu) si plánovito berie Izabelu Kastílsku (dedičku kastílskeho trónu)
  • 1474: Izabela Kastílska sa stáva kráľovnou Kastílie a Ferdinand Aragónsky (ako Ferdinand V. Kastílsky) jej kráľovským manželom
  • 1479 (prvý možný rok vzniku Španielska): Ferdinand Aragónsky sa stáva kráľom Aragónska, čím vzniká personálna únia Kastílie a Aragónska, no len dočasná (pozri 1504)
  • 1492: Posledné moslimské územia na polostrove porazené
  • 1504: Izabela zomrela, nastúpila jej dcéra Jana Šialená, čím sa de-iure Kastília a Aragónsko znova oddelili. Ferdinand ale bol regentom, keďže Jana bola šialená (i keď sprvu bol dočasne vypudený šľachticmi a nahradený Janiným manželom Filipom Pekným Habsburským, ktorý však čoskoro nato zomrel (1506)).
  • 1512: Ferdinand dobyl (južné) Navarrské kráľovstvo a pripojil ho k Aragónsku.
  • 1516 (druhý možný rok vzniku Španielska):Aragónsky trón zdedil Karol Habsburský (od roku 1519 rímsko-nemecký cisár), syn Jany Šialenej, ktorý bol zároveň pre šialenosť svojej matky „strážca a spoluvládca“ (no nie jediný vládca) Kastílska
  • 1555 (tretí možný vznik Španielska): Jana Šialená zomrela , čím sa Karol Habsburský stal aj jediným vládcom Kastílska
  • 1580 (štvrtý možný vznik Španielska): Vznikla personálna únia medzi Portugalskom, Aragónskom a Kastíliou, čím vzniklo Španielsko v zmysle obnovenia rímskej „Hispánie“ (odkiaľ pochádza slovo Španielsko) pokrývajúcej celý polostrov (keď sa Portugalsko roku 1640 oddelilo, meno Španielsko pre ostatný polostrov zostalo zachované)
  • 1700 (piaty možný vznik Španielska): Až nástupom Bourbonovcov v tomto roku na trón bol vytvorený centralizovaný štát Španielsko. Dovtedy išlo vždy len o viacero kráľovstiev so spoločným vládcom a tak to dovtedy mali aj v titule španielski králi (Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf). Španieli ako národ sa dokonca spomínajú až v ústave roku 1812.

Kráľovstvo (králi)[upraviť | upraviť zdroj]

Habsburgovci (po šp. „Rakúska dynastia“):

Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):

Medzivládie:

Bonaparteovci:

Bourbonovci (po šp. "Borbón"ovci):

Medzivládie[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident (Predseda) Dočasnej revolučnej junty:

  • Pascual Madoz (30. september 1868 - 3. október 1868)
  • Joaquín Aguirre (3. október 1868 - 8. október 1868), od 6. októbra prezident Revolučnej najvyššej junty

Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (od 23. 2. Prezident/predseda výkonnej moci):

Kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ (regent):

Kráľ: Savojská dynastia:

1. republika[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidenti (Predsedovia) výkonnej moci:

Prezident (Predseda) Dočasnej vlády (vojenský vládca):

Kráľovstvo (Králi)[upraviť | upraviť zdroj]

Bourbonovci(po šp. "Borbón"ovci):

2. republika (1931-1939)[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidenti (Predsedovia) vlády Republiky:

Prezidenti (od 23. júla 1936 len v republikánskej zóne)

Prezidenti (Predsedovia) Národnej rady obrany (v republikánskej zóne)

Predseda Národnej junty obrany (v nacionalistickej zóne)

Šéf štátu (caudillo) (v nacionalistickej zóne):

Republika; od 1947 kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Šéf štátu (caudillo), od 28.7. 1947 aj doživotný regent:

  • Francisco Franco y Bahamonde: 1. apríl 1939 – 20. november 1975, v roku 1947 bola formálne obnovená monarchia, ale jej právoplatnému predstaviteľovi Juanovi Carlosovi nebolo dovolené nastúpiť na trón; roku 1969 bol ale Juan Carlos určený za Francovho posmrtného nástupcu

Predseda regentskej rady:

Kráľ: Bourbonovci (resp. Bourbonsko-parmovská dynastia):

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

1 16 dní po smrti Karla II vládla dočasná „Junta de Gobierno“ (Vládna rada)
2 Po smrti Ľudovíta bol trón 6 dní prázdny.
3 Vo väčšine Španielska Ferdinandovu abdikáciu neuznali , pretože bola urobená pod tlakom. Najvyššia vládna junta založená 25. septembra 1808, ktorú uznala Británia, Portugalsko a iné vlády naďalej uznávala Ferdinanda ako kráľa.
4 Toto bol brat Napoleona Bonaparte. Nebol všeobecne uznávaný ako kráľ a jeho zákony sa po návrate Bourbonovcov na trón spravidla považovali za neplatné.