Čang Süe-liang
| Čang Süe-liang | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý Vojenský veliteľ Mandžuska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 4. jún 1928 – 26. december 1936 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 3. jún 1901 Chaj-čcheng, Liao-ning, Čína | |||||||
| Úmrtie | 15. október 2001 (100 rokov) Honolulu, Hawai | |||||||
| Profesia | Politik a vojak | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Čang Süe-liang (multimediálne súbory) | |||||||
Čang Süe-liang, Chang Hsüeh-liang (čín. 張學良, pchin-jin: Zhāng Xuéliáng; * 3. jún 1901 – † 15. október 2001) bol syn Čang Cuo-lina a severný militarista, ktorý po otcovej smrti ovládal oblasť Mandžuska. Spojil sa s nacionalistickou vládou v Nankingu, čím sa dosiahlo znovuzjednotenie Číny. V roku 1936 bol iniciátorom Si-anského incidentu, počas ktorého jeho vojaci uniesli Čankajška a prinútili ho spolupracovať s komunistami.[1]:11[2]:201 Čankajšek ho následne poslal do väzenia, v ktorom strávil päťdesiat rokov.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Čang Süe-liang sa narodil 3. júna 1901 v provincii Feng-tchien. V mladosti ho otec, Čang Cuo-lin, pripravil na vojenskú kariéru. Absolvoval tamojšiu vojenskú akadémiu a v devätnástich rokoch začal slúžiť v otcovej armáde. Rýchlo sa stal plukovníkom a veliteľom otcovej osobnej stráže. Ako súčasť udržiavania vzťahov medzi Mandžuskom a Pekingom sa stal asistentom prezidenta Sü Š’-čchanga. Čoskoro bol povýšený na brigádneho generála a rok nato odišiel na otcov príkaz do Japonska. Po svojom návrate navrhol reformy fengtchienskej armády, v krátkom čase vytvoril letectvo, ktoré potom bolo používané vo vojnách s ostatnými militaristami na pozorovanie i bombardovanie.[1]:11
V roku 1922 bojoval vo vojne medzi klikou Feng-tchien a klikou Č'-li. Po jej skončení sa stal veliteľom fengtchienskej armády a vojenskej akadémie. V roku 1924, po druhej vojne medzi týmito armádami, bol ministrom Tuan Čchi-žuejom pozvaný do Pekingu, kde sa následne stal veliteľom pekinskej vojenskej akadémie. Kvôli častým absenciám v klike Feng-tchien vymenoval svojho blízkeho priateľa Kuo Sung-linga za zastupujúceho veliteľa. Kuo Sung-ling chcel túto pozíciu využiť a stať sa vodcom Mandžuska, preto sa na konci roku 1925 pokúsil o revoltu proti Čang Cuo-linovi. Tá bola ale neúspešná a Kuo Sung-ling bol popravený. Čang Cuo-lin dokonca zvažoval aj popravu svojho syna, Čang Süe-lianga.[1]:11-12
V júli 1926 zahájil Čankajšek tzv. Severný pochod, ktorého cieľom bolo vojenské zjednotenie Číny.[2]:181 Preto bol Čang Süe-liang poslaný otcom na juh, aby bránil postupu Kuomintangskej armády na sever.[1]:14 V máji 1928 ponúkol jeho otec Čankajškovi na radu amerických a britských poradcov dohodu o ukončení nepriateľstva.[2]:186 Krátko nato bol Čang Cuo-lin zavraždený Japoncami.[1]:17
Militarista[upraviť | upraviť zdroj]
Po smrti svojho otca sa Čang Süe-liang stal pánom Mandžuska. Keďže mal povesť ľahkomyseľného mládenca so závislosťou na ópiu, Japonci predpokladali, že bude ľahšie manipulovateľný. Čang Süe-liang ale naopak nechal japonských poradcov počas večere postrieľať a potom proklamoval lojalitu národnej vláde, čím bolo docielené formálne zjednotenie Číny.[3]:457[4]:48
Na začiatku 30. rokov sa v Japonsku postupne dostávali k slovu sily, ktoré absolutizovali hospodárske a diplomatické úspechy svojej krajiny a transformovali ich do myšlienky, že je povinnosťou Japonska oslobodiť ázijské národy od vykorisťovania západnými mocnosťami. Prirodzeným nástupišťom na ázijskú pevninu bolo v tejto situácii Mandžusko susediace s Japonskom ovládanou Kóreou, ktoré tak dostalo pre Japonsko význam nielen hospodársky, ale aj strategický.[4]:59 Od roku 1905 vlastnilo Japonsko v tejto oblasti významné koncesie, ako Juhomandžuskú železnicu, a prístavy Port Arthur a Dalnyj. 18. septembra 1931 sa japonská Kuantungská armáda pod zinscenovanou zámienkou posunula za hranice zóny, ktorú mala určenú na ochranu. Čínska armáda neodporovala a veliteľ Mandžuska, Čang Süe-liang, ležal v tom čase v nemocnici v Pekingu. Japonsko potom celú oblasť obsadilo a vytvorilo na tomto území bábkový štát Mandžukuo.[4]:59-60
Siansky incident[upraviť | upraviť zdroj]
12. decembra 1936 prišiel Čankajšek do Si-anu na stretnutie s Čang Süe-liangom a Jen Si-šanom. Bol ale neočakávane zajatý oddielmi vernými Čang Süe-liangovi. Vzbúrenci požadovali ukončenie občianskej vojny, vytvorenie jednotného frontu s komunistickou stranou, koaličnú vládu a prepustenie politických väzňov. Čankajšek napokon s ich podmienkami súhlasil, ale nechal Čang Süe-lianga uväzniť. V domácom väzení potom Čang Süe-liang strávil viac ako pol storočia. Na verejnosti sa objavil až v roku 1988.[3]:466
Čang Süe-liang zomrel 15. októbra 2001, vo veku 100 rokov v Honolulu.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e SHAI, Aron. Zhang Xueliang: the general who never fought. New York : Palgrave Macmillan, 2012. 188 s. ISBN 0230279066.
- ↑ a b c FIDLER, Jiří. Čínské dějiny v datech a souvislostech. Praha : MAGNA ERUDIO, 2016. 352 s. ISBN 978-80-8816-500-2.
- ↑ a b LIŠČÁK, Vladimír. Dějiny Číny, Taiwanu a Tibetu v datech. Praha : Libri, 2008. ISBN 978-80-7277-364-0.
- ↑ a b c BAKEŠOVÁ, Ivana. Čína ve XX. století. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2001. 128 s. ISBN 80-244-0251-3.
- ↑ KRISTOF, Nicholas D. Zhang Xueliang, 100, Dies; Warlord and Hero of China. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2001-10-19. Dostupné online [cit. 2023-12-19]. ISSN 1553-8095.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čang Süe-liang
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Čang Süe-liang na českej Wikipédii.