Čedžu-do
Čedžu-do (čedžusky: 제주도; kórejsky: 제주도; IPA: [tɕeːdzudo]) je najväčším ostrovom Kórejskej republiky. Má rozlohu 1,833.2 km2 a tvorí 1,83% celkovej rozlohy krajiny. Od roku 2006 je špeciálnou autonómnou provinciou. Hlavným mestom provincie je Čedžu.[1]
Ostrov leží vo Východočínskom mori, juhozápadne od Kórejského polostrova. Je lokalitou svetového dedičstva UNESCO a patrí tiež medzi regióny Kórey s najviac zachovanou tradíciou šamanizmu.
Ostrov vznikol sopečnou činnosťou pred približne 2 miliónmi rokov. V jeho strede sa nachádza sopka Halla s nadmorskou výškou 1950 m. n. m., ktorá je jeho najvyššou horou a zároveň najvyššou v Kórejskej republike. Podnebie na ostrove je mierne, teplota v zime málokedy klesá pod 0 °C. Je populárnou dovolenkovou destináciou, veľká časť jeho ekonomiky sa opiera o turizmus.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrov bol dnešným človekom obývaný od skorého neolitu. O založení a skorej histórii kráľovstva Tamna (탐라) na jeho území neboli objavené historické záznamy. Podľa legendy sa jeho traja božskí zakladatelia Go (고), Yang (양) a Bu (부) vynorili z troch dier v zemi. Tieto diery, nazývané Samsonghjol (삼성혈), sú dodnes zachované v meste Čedžu. Ostrov bol nezávislým kráľovstvom do roku 938 n.l. kedy sa stal vazalským štátom počas dynastie Korjo. Tamna zaniklo v roku 1404, kedy ho čosonský kráľ Tchädžong začlenil pod centrálnu správu. Počas týchto dynastií sa používal ako miesto politického exilu a na chov koní. Holanďan Hendrik Hamel ostrov predstavil západnému svetu po priplávaní v roku 1653. Status provincie získal v roku 1946. V roku 1948 tu vypuklo partizánske povstanie.
Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrov mal v priebehu dejín rôzne názvy:
- Toi
- Tongjongdžu (동영주; 東瀛州)
- Džuho (주호; 州胡)
- Tchammora (탐모라; 耽牟羅)
- Somna (섭라; 涉羅)
- Tangna (탁라; 乇羅)
- Tamna (탐라; 耽羅)
- Quelpart, Quelparte
- Džunwonhado ( 준원하도; 준원下島 doslova ,"južná časť polostrova")
- Tchäksungnido (택승리도, doslova "pokojný horúci ostrov Čosonu")
- Samdado (삼다도, doslova "ostrov troch hojností")
Názov Quelpart pochádza z francúzštiny a bol používaný najmä Európanmi, počas okupácie Japonskom bol ostrov známy pod názvom Sajšú. Portugalskí moreplavci ho volali Ilha de Ladrones ("ostrov zlodejov").
Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]
Čedžuský jazyk patrí do jazykovej rodiny kórejských jazykov. Má rôzne názvy: Čedžumal (čedžuská reč), Čedžu saturi (čedžuský dialekt) alebo dnes často Čedžu-o (čedžuský jazyk). V roku 2010 ho UNESCO klasifikovalo ako kriticky ohrozený.
Národný inštitút kórejského jazyka a Kórejské ministerstvo školstva ho klasifikujú ako dialekt kórejčiny, nie samostatný jazyk. Podľa starších záznamov v literatúre aj novších výskumov monolingválni ľudia s kórejčinou ako rodným jazykom tomuto dialektu bez učenia nerozumejú.
| čedžuština | kórejčina | slovenčina |
|---|---|---|
| čimčhi | kimčchi | kimččhi |
| pam | pam | noc |
| abang | abodži | otec |
| padang | pada | more |
| sanggodži | mudžigä | dúha |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Cheju Island | South Korea’s Largest Island & Tourist Destination | Britannica [online]. www.britannica.com, 2023-12-05, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ YANG, Changyong; YANG, Sejung; O’GRADY, William. Jejueo: The Language of Korea’s Jeju Island. [s.l.] : University of Hawaii Press, 2019-11-30. Google-Books-ID: nlvGDwAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-8248-7443-8. (po anglicky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jeju Island na anglickej Wikipédii.