Česko-slovenské vojnové loďstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Československé vojnové loďstvo
Vlajka vojenských plavidiel

Vlajka vojenských plavidiel
KrajinaČeskoslovensko československo
Existencia1918 – 1959
Vznikmáj 1918
Zánik1959
Typvojenské loďstvo
FunkciaObrana štátnych hraníc tvorených vodnými tokmi
Veľkosť2 Flotily
VeliteliaKarel Pavala
Nadradené jednotkyVeliteľstvo Česko-slovenských légií
Česko-slovenská armáda
Česko-slovenská ľudová armáda
Účasť
VojnyRuská občianska vojna
Maďarsko-česko-slovenská vojna
BitkyBitka o jazero Bajkal
Bitky o rieky Hron a Ipeľ

Česko-slovenské vojnové loďstvo sa vzťahovalo výhradne na riečne plavidlá. Pretože Česko-Slovensko bolo vnútrozemský štát, nikdy nemalo plnohodnotné vojnové loďstvo.

História[upraviť | upraviť kód]

Československé légie[upraviť | upraviť kód]

V máji 1918 vznikli vo Vladivostoku prvé námorné oddiely Československých légií vo východnom Rusku. Lode sa používali predovšetkým k dopravným účelom. Mali k dispozícii dva parníky a ľadoborec. Lode boli vyzbrojené húfnicami. Neskôr sa ku ním pridali ďalšie dva parníky Sibirjak a Feodosia, ktoré sa zúčastnili 16. augusta 1918 bojov s červenými jednotkami pri obsadzovaní prístavu na jazere Bajkal a pri tom potopili boľševistickú loď Bajkal. Činnosť námorného oddielu bola ukončená v roku 1920, kedy sa jednotky už česko-slovenskej námornej pechoty vrátili do Československa.

Medzivojnové obdobie[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 19181939 mala armáda vo výzbroji celý rad vojnových lodí. Boli to predovšetkým rôzne strážne a hliadkové člny, delové člny a mínové člny tzv. mínonosky. Boli utvorené celkovo 2 flotily a to Dunajská flotila a Labská flotila. Vlajkovou loď Československého vojnového loďstva bola hliadková loď President Masaryk, ktorá bola vyzbrojená štyrmi delami kalibru 66 mm. Všetky plavidlá boli v rokoch 19191921 zaradené do Oddielu vojenského loďstva pre Labe a do Oddielu vojenského loďstva pre Dunaj. V roku 1921 boli jednotky zlúčené a vznikol 1. vodný prápor, ktorý bol súčasťou 4. ženijného pluku.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť kód]

Vlajka Československého vojnového loďstva od roku 1955

Po druhej svetovej vojne bol v roku 1946 v Bratislave vytvorený 14. ženijný prápor s lodnou a mínovou rotou. Od roku 1950 bol útvar súčasťou 52. pontónového pluku. V jeho rámci pôsobila lodná rota, ktorú tvorila čata bojových člnov a čata mínových člnov. V roku 1957 bola rota preorganizovaná na rotu riečneho zatarasovania. V roku 1959 bola jednotka zrušená.

Flotila[upraviť | upraviť kód]

Vlajková loď President Masaryk

Česko-slovenské légie v Rusku 1918 – 1920[upraviť | upraviť kód]

Parníky[upraviť | upraviť kód]

  • Smělčak
  • Naděžnyj
  • Sibirjak
  • Feodosia

Ľadoborce[upraviť | upraviť kód]

  • Streljok

Česko-slovenské vojnové loďstvo[upraviť | upraviť kód]

Lode[upraviť | upraviť kód]

Člny[upraviť | upraviť kód]

  • strážne člny triedy OMs
  • delové člny triedy OMd
  • mínové člny (mínonosky) triedy OMm
  • hliadkové člny triedy OMh

Povojnové Československo[upraviť | upraviť kód]

  • bojové člny
  • mínové člny

Československá námorná pechota[upraviť | upraviť kód]

Československý námorníci počas Československo-maďarskej vojny na brehu Dunaja naproti mestu Ostrihom

Československá námorná pechota bola využívaná hlavne na obsluhu pobrežného delostrelectva, pobrežných protilietadlových kanónov (dve batérie vyzbrojené protilietadlovými kanónmi Škoda vz. 12 kalibru 90 mm) a samotnú obranu riečnych tokov. Boli oblečení do námorných rovnošiat a rozmiestnení na pobreží Dunaja a ústí riek Ipeľ a Hron. Po napadnutí Maďarskom roku 1919 a pokuse o Maďarský prevrat na území Slovenska bránila námorná pechota južnú hranicu štátu, tvorenú prevažne riekami, pred nájazdmi Maďarských hladinových síl. Išlo o najväčšie zapojenie Československej námornej pechoty do bojov. Jej ďalšie pôsobenie malo až do rozpadu prvej republiky už len mierový charakter. Jednotky boli následne rozmiestnené na ochranu priechodov Praha-Nusle a Praha-Vršovice, prápor v Litoměřicích a Bratislave. Tieto telesá boli však zrušené a preskupené do dvoch hladinových oddielov. Jeden na rieke Labe v Litoměřicích a druhý na Dunaji v Bratislave.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Po prvej svetovej vojne požadovala československá vláda prístup k moru ako kompenzáciu za storočia utláčania zo strany Uhorska a Rakúsko-Uhorska, ale kvôli prieťahom v jednaniach o prístupu Československa ku moru a následnému vypuknutiu svetovej hospodárskej krízy boli jednania ukončené.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • HUBERT, Miroslav; PAVALA, Karel. Vojenské lodě Československa 1918-1959. Praha a Děčín : ARES a Spolek přátel plavby, 1999. 53 s.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]