Čierťažský potok (prítok Breznického potoka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierťažský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Obec Priekopa, Vojnatina
Ráztoka Východoslovenská pahorkatina
 - poloha Priekopa, Kruhovský potok, Podvihorlatská pahorkatina
 - výška 329 m
 - súradnice 48°45′20″S 22°16′52″V / 48,7555°S 22,2811°V / 48.7555; 22.2811
Ústie Breznický potok
 - poloha Vojnatina, Podvihorlatská pahorkatina
 - výška 157 m
 - súradnice 48°45′06″S 22°14′15″V / 48,7517°S 22,2375°V / 48.7517; 22.2375
Dĺžka 3,5 km
Hydrologické poradie 4-30-06-756
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čierťažský potok[1] je potok v regióne Zemplín, v jeho južnej oblasti Dolný Zemplín, na území obcí Priekopa a Vojnatina, v okrese Sobrance v Košickom kraji. Je ľavostranným prítokom Breznického potoka, v povodí Uhu; má dĺžku 3,5 km. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-06-756. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Východoslovenská pahorkatina, geomorfologický podcelok Podvihorlatská pahorkatina.[2]

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa v nadmorskej výške 329 m n. m. v poľnohospodárskom extraviláne v ráztoke Kruhovského potoka, na území obce Priekopa, v okrese Sobrance, v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina, v geomorfologickom podcelku Podvihorlatská pahorkatina. Severnejšie rameno pod ráztokou nesie názov Čierťažský potok a južnejšie rameno pod ráztokou pokračuje s názvom, ktoré niesol materský potok i nad ráztokou Kruhovský potok.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Z ráztoky tečie juhozápadozápadným smerom poľnohospodárskym extravilánom, striedavo lemovaný pásom príbrežnej vegetácie, pravým brehom obmýva pasienok a vinicu Pod vinicami, nižšie trvalý trávny porast Rožok, ďalej pole Čierťaž, v nadmorskej výške 175 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi obcou Priekopa a obcou Vojnatina, ktorú sleduje až po nadmorskú výšku 160 m n. m., kde ju opúšťa, pokračuje územím obce Vojnatina a po krátkom úseku v poľnohospodárskom extraviláne v nadmorskej výške 157 m n. m. ústi do Breznického potoka na severnom okraji nevýrazného vrchu Tibavská tabla ako jeho ľavostranný prítok. Breznický potok ďalej ústi do Kruhovského potoka v povodí Uhu, čiže do južnejšieho ramena Kruhovského potoka, ktoré vzniklo rozdelením pod ráztokou v nadmorskej výške 329 m n. m.; toto rameno i pod ráztokou nesie názov Kruhovský potok. Čierťažský potok nemá prítoky.[3][4][5]

Čierťažský potok sa začína v ráztoke Kruhovského potoka a horný úsek toku preteká v poľnohospodárskom extraviláne obce Priekopa, kratšiu dolnú časť toku tečie v poľnohospodárskom extraviláne obce Vojnatina vrátane ústia, v okrese Sobrance, v Košickom kraji, v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina, v geomorfologickom podcelku Podvihorlatská pahorkatina.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka Čierťažský potok má pôvod v názve poľa Čierťaž v obci Priekopa, ktorého južný okraj svojim pravým brehom vodný tok obmýva. Z toponyma Čierťaž rozšírením o formant -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Čierťažský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.

Názov poľa Čierťaž má pôvod v pôvodnom význame apelatíva čierťaž v stredovekej slovenčine: pôda získaná vyklčovaním lesa a neskôr i hraničná čiara, hranica, čo bol v stredoveku veľmi častý identifikačný prvok pri opise pozemkov, resp. pri opise priebehu ich hraníc v lesnom priestore. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania dnešného poľa Čierťaž bol charakteristický výskyt čierťaží v priestore pomenúvaného geografického objektu. Klčovanie lesa bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Apelatívum čierťaž je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby[6]; porovnaj aj hydronymá napr. Čierťaž (prítok Lehotského potoka), Čierťaž (prítok Zázrivky), Čierťažský potok (prítok Zbojského potoka), Čertižnianka.[7]

Hydronymum Čierťažský potok bolo štandardizované v roku 1990.[8] Najstarší doložený písomný záznam názvu obce Priekopa je z roka 1418 a obce Vojnatina je z roka 1336.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-12-06).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-12-05].
  3. Priebeh vodného toku Čierťažský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-12-06].
  4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 21. Bratislava 1976. 79-002-76.
  5. Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 90 s. S. 45, 46, 60, 68, 76, 77, 79. ISBN 80-85672-07-3.
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 67,68,112,133,141.
  7. Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991. 7 zv. (535 s.) ISBN 80-224-0228-1. S. 214, 215.
  8. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 37, 60. ISBN 80-85164-17-5.