Preskočiť na obsah

Đurađ Branković

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Đurađ Branković

Đurađ Branković alebo Juraj Brankovič (srb. Ђурађ Бранковић; * 1377 – † 24. december 1456) bol srbský despota v rokoch 1427 – 1456.

Đurađ nastúpil na trón ako synovec bezdetného despotu Stefana Lazarevića a dvor presídlil do Smedereva. Čoskoro na to, ako nastúpil na trón, padli Kosovo a Metochia do rúk Osmanskej ríše a v roku 1439 pripadlo Osmanom aj Smederevo. Branković utiekol do Uhorska kde už predtým vlastnil rozsiahle majetky. V roku 1444 sa významne podieľal na uzatvorení Segedínskeho mieru medzi Osmanskou ríšou (Murad II.) a Uhorskom (Vladislav I.). Uhorský kráľ Vladislav I. však mierovú dohodu ešte v tom istom roku porušil.

Rodina