Ľubor Kára
| Ľubor Kára | |
| slovenský výtvarný kritik | |
 | |
| Narodenie | 10. apríl 1927 Praha, Prvá ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 25. apríl 1994 (67 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | Karlova univerzita |
Ľubor Kára (* 10. apríl 1927, Praha, Prvá ČSR – † 25. apríl 1994, Bratislava, Slovensko) bol slovenský výtvarný kritik, dlhoročný šéfredaktor časopisu Výtvarný život, autor monografií o výtvarných umelcoch, autor koncepcie a realizátor domácich aj medzinárodných výstav európskeho významu (Danuvius ´68, Socha piešťanských parkov ´69, Polymúzický priestor: Socha – objekt – svetlo – hudba 1970), komisár sympózií a výstav česko-slovenských umelcov doma aj v zahraničí.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 10. apríla 1927 v Prahe, v rodine bankového úradníka. V roku 1946 absolvoval maturitnú skúšku na Reformnom reálnom gymnáziu a v rokoch 1946 – 1951 študoval odbor dejiny umenia u prof. A. Matějčeka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Počas pôsobenia v Prahe do roku 1957 bol šéfredaktorom alebo hlavným redaktorom výtvarných vydavateľstiev (Tvar, Orbis, SNKLU). V Prahe spoznal slovenskú maliarku Oľgu Bartošíkovú, ktorá tam študovala na Akadémii výtvarných umení. V roku 1951 sa zosobášili a mali spolu dve dcéry Darinu (1951) a Elenu (1955). Na výzvu Zväzu slovenských výtvarných umelcov nastúpil v máji 1957 na post šéfredaktora práve založeného časopisu Výtvarný život, ktorý viedol až do začiatku normalizácie v 70. rokoch 20. storočia. Až do svojej smrti (1994) žil na Slovensku, v manželstve s maliarkou Oľgou Bartošíkovou (1922 - 2023). Zomrel v Bratislave 25. apríla 1994 vo veku 67 rokov.
Tvorba do roku 1968
[upraviť | upraviť zdroj]Zaoberal sa súčasným výtvarným umením, predovšetkým tvorbou avantgardných umelcov. Výtvarnej kritike sa začal venovať už v roku 1946 v čase vysokoškolských štúdií. Publikoval množstvo článkov o súčasnom českom, slovenskom i zahraničnom výtvarnom umení v odborných časopisoch, týždenníkoch aj denníkoch. Neskôr, po odchode na Slovensko, dominovali v jeho tvorbe monografie výtvarných umelcov. V tejto oblasti bol všestranný – okrem maľby (F. Hložník, L. Guderna, P. Matejka, J. Filo, L. Gandl), plastiky (R. Uher), grafiky (O. Dubay) venoval pozornosť fotografii (K. Kállay, M. Robinsonová), scénografii (L. Vychodil, Č. Pechr), umeleckému remeslu (S. Pecháčková, V. Holubár, J. Sušienka, Ľ. Blecha), ako aj tvorbe v architektúre.
Popri publikačnej činnosti sa venoval koncepčnej práci pri príprave a realizácii výstav výtvarného umenia doma a v zahraničí – spolupracoval na príprave česko-slovenských expozícií na Bienále Sao Paolo a na Pražskom Quadrienale, bol komisárom výstav v Düsseldorfe, Belehrade, Krakove, Mexiku, Venezuele, Ríme, Essene, Neapole, Káhire a i. Od r. 1958 stál na čele skupiny slovenských výtvarných umelcov pod názvom Skupina 29. augusta **. K jeho najzávažnejším kurátorským dielam patrí koncepcia a realizácia výstav koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia: I. medzinárodné bienále mladých výtvarníkov Danuvius´68 Bratislava, Medzinárodná výstava plastík a objektov v plenéri – Socha piešťanských parkov ´69 a Polymúzický priestor – Socha – objekt – svetlo – hudba 1970. V odvážnych kurátorských konceptoch prezentoval tvorbu svetových umelcov v konfrontácii s dielami prevažne mladých slovenských výtvarníkov, objavoval nové mená a inšpiroval k vzniku nových diel. Mnohé z jeho viacročných výstavných koncepcií však z dôvodov normalizácie zostali nerealizované.
Patril k mimoriadne aktívnym osobnostiam výtvarného diania v Česko-Slovensku. V prvých rokoch po II. svetovej vojne bol členom českého Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe, od roku 1958 členom zoskupenia slovenských výtvarných umelcov Skupina 29. augusta. V rokoch 1964 – 1968 sa stal členom predsedníctva Zväzu československých výtvarných umelcov, bol tiež dlhoročným členom Medzinárodnej asociácie výtvarných kritikov AICA (Association internationale des critiques d´art). Komunikoval so špičkovými výtvarnými umelcami Európy a sveta (Alexander Calder, Christo, Niki de Saint Phalle, Agostino Bonalumi, Martial Raysse, Karl Prantl, Jean Tinguely), ako aj s kritikmi zvučných mien ako Giulio Carlo Argan alebo Pierre Restany.
Život po roku 1968 – obdobie normalizácie
[upraviť | upraviť zdroj]Práve tieto zahraničné aktivity a kontakty sa začiatkom 70. rokov 20. storočia, v čase normalizácie, ktorá nasledovala po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968, stali hlavným dôvodom pre odsun Ľubora Káru z postu šéfredaktora časopisu a komisára výstav a neskôr aj pre zákaz činnosti v profesii. V roku 1970 mu síce Zväz slovenských výtvarných umelcov udelil Cenu výtvarnej teórie za odbornú publikačnú prácu a realizáciu medzinárodných výstav a v roku 1971 Pamätnú plaketu za zásluhy o rozvoj slovenskej výtvarnej kultúry, ale v tom istom čase ho vydavateľ, Slovenský fond výtvarných umení, na žiadosť Ministerstva kultúry odvolal z funkcie šéfredaktora časopisu Výtvarný život a zamestnal ho ako staršieho výtvarného redaktora vo svojom vydavateľstve Pallas. V roku 1972 mu Zväz pozastavil členstvo a neskôr ho úplne vylúčil, čo v praxi znamenalo zákaz publikovania (skupina odstránených kunsthistorikov a výtvarných teoretikov: Ľubor Kára, Karol Vaculík, Marián Váross, Eva Šefčáková, Tomáš Štrauss).
Po roku 1974, keď bol vylúčený z Komunistickej strany Československa ako obzvlášť závažný nepriateľ štátu (pretože previerkami v r. 1970 prešiel), sa nesmel venovať profesii výtvarného kritika vôbec, jeho knihy boli vyradené z výpožičných fondov knižníc, filmy boli odložené do trezoru. Odišiel dobrovoľne „do výroby“ a nasledujúcich takmer 20 rokov sa venoval umeleckému remeslu a keramike. Spolu s českým výtvarníkom Vladimírom Bartoňom prevádzkoval v bratislavskej Petržalke výrobnú dielňu umeleckého remesla, neskôr, po štátnej demolácii Petržalky, pôsobil v JRD Vajnory, kde založil výrobu ľudovej keramiky. Na výtvarnú scénu sa vrátil až v roku 1992 ako autor koncepcií a kurátor dvoch veľkých výstav – Súhry ´92 a Priestor ´93. Zlý zdravotný stav, zapríčinený aj rokmi strádania počas normalizácie, mu neumožnil pokračovať v práci - zomrel v apríli 1994.
Ľubor Kára nebol po roku 1989 nikdy oficiálne rehabilitovaný, ani sa mu nedostalo ospravedlnenia od nástupníckych výtvarníckych organizácií.
Výstavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Danuvius 1968 – medzinárodné bienále mladých výtvarníkov, Bratislava, Dom umenia, október / november 1968, autor koncepcie a generálny komisár výstavy
- Socha piešťanských parkov ´69 – medzinárodná výstava plastík, skulptúr, objektov (vystavovali o.i. A. Calder, J. Tinguely, Niky de Saint Phalle...), Piešťany – kúpeľný ostrov, 1969, autor koncepcie a komisár výstavy
- Polymúzický priestor I, II, III – Socha – objekt – svetlo – hudba – (Socha piešťanských parkov 1970 – 1973) – výstava vybraných slovenských výtvarníkov Piešťany – kúpeľný ostrov (1970 jún / september 1970) – autor koncepcie a komisár výstavy
- Súhry 1992 – medzinárodná výstava umeleckých remesiel a úžitkového umenia, Bratislava – Dom umenia, október / november 1992, generálny komisár výstavy
- Priestor ´93, plastika – skulptúra – objekt – prostredie – plenérová výstava, 24. ročník podujatia Socha piešťanských parkov, Piešťany – Kúpeľný ostrov, nábrežie Váhu, Kolonádový most, Mestský park, júl / september 1993, autor koncepcie a komisár výstavy
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Publikácie a autorské katalógy
[upraviť | upraviť zdroj]- Lubor Kára: Michael Romberg: Ilustrace k dílům ruských klasiků, Praha 1950
- Lubor Kára: Nové obrazy Václava Kouteckého
- Lubor Kára, Milan Hegar: Sovětská ilustrační tvorba, Statní nakladatelství kràsné literatury a umení, Praha 1955
- Věra Dolanská, Lubor Kára: Vincent van Gogh, Státní nakladatelství krásné literatury a umění, Praha 1956
- Lubor Kára: Ladislav Guderna, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, edícia Súčasné profily, Bratislava 1960
- Lubor Kára: Orest Dubay, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, edícia Súčasné profily, Bratislava 1961
- Lubor Kára: Giacomo Manzu, Státní nakladatelství krásné literatury a umění, Praha 1962.
- Lubor Kára: Obrazy Ferdinanda Hložníka, katalóg výstavy Plzeň 1962
- Lubor Kára: Peter Matejka – Arivederci Roma, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, Bratislava 1963
- Lubor Kára: Karol Kállay, Státní nakladatelství krásné literatury a umění, Praha 1963, edice Umělecká fotografie
- Ladislav Gandl, Nástropná maľba: Ľubor Kára úvodný text do katalógu, 1964
- Ľubor Kára: Magdaléna Robinsonová, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1964
- Ľubor Kára: Ferdinand Hložník Obrazy 1946 – 1966, katalóg, SSVU
- Ľubor Kára: Rudolf Uher, Pallas, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, Bratislava 1969, edícia Súčasné profily – napísal, navrhol obálku a väzbu a graficky upravil Ľubor Kára
- Ľubor Kára: Čestmír Pechr – Plagáty, Pallas, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, Bratislava 1970, edícia ABC (36 str., 45 reprodukcií)
- Ľubor Kára: Slávka Pecháčková, Pallas, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, Bratislava 1971, edícia ABC
- Ľubor Kára: Julián Filo, Pallas, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, Bratislava 1971
- Ľubor Kára: Ľubomír Blecha, Pallas, Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, Bratislava 1972
- Ľubor Kára: Milan Dobeš – Dynamický konštruktivizmus, katalóg, 1990
Scenáre k filmom
[upraviť | upraviť zdroj]- Sklo v architektúre, ČSTV 1972
- Ladislav Vychodil, filmový medailón, ČSTV 1972 (spoluautor T. Rakovský)
- Návšteva v ateliéri, Ing. arch. D. Kuzma, ČSTV – štúdio Bratislava 1973
- Návšteva v ateliéri sochára Rudolfa Uhra, ČSTV 1973
- Keramika J. Sušienku, ČSTV 1973
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Pamätná plaketa za zásluhy o rozvoj slovenského výtvarného umenia pri príležitosti 20. výročia ZSVÚ (1970)
- Cena ZSVÚ za výtvarnú teóriu 1970
- Cena Mariána Várossa in memoriam (1994?, 1995?) za mnohoročné koncepčné komisárske a publicistické aktivity (udelila Asociácia teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia pri Slovenskej výtvarnej únii spolu s Fondom výtvarných umení)
** V roku 1958 vznikla Skupina 29. augusta, ktorej členovia tvorili gro aj tej predsocrealistickej. V jej čele stál Ľubor Kára. Členovia skupiny 29. augusta vo Zväze slovenských výtvarných umelcov: Dezider Castiglione, Orest Dubay, Ladislav Guderna, Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Ľubor Kára, Alojz Klimo, Jozef Šturdík, Alexander Trizuljak, Rudolf Uher, Ladislav Vychodil.
Zdroj: Darina Kárová
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Rodinný archív a Darina Kárová