Šóiči Sakata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Šóiči Sakata (jap. 坂田 昌一 - Sakata Šóiči; * 18. január 1911 v blízkosti Hirošimy – † 16. október 1970) bol japonský teoretický fyzik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Sakata študoval od roku 1929 do roku 1933 fyziku v Tokiu u J. Nišinu a potom na cisárskej univerzite v Kjóte u Hideki Jukawu, s ktorým od roku 1937 v Osake vytváral mezónovú teóriu jadrových síl (vytvorená Yukawom v roku 1935[1]). Od roku 1939 pracoval spolu s Yukawom na univerzite v Kjóte ako docent. V roku 1942 sa stal profesorom na univerzite v Nagoji, kde zostal pracovať až do svojej smrti.

V 50. až 60. rokoch patril Sakata k vedúcim japonským fyzikom v oblasti elementárnych častíc. Medzi jeho žiakov patril medzi inými aj Jóčiró Nambu. Známy sa stal v 50. rokoch vytvorením predchodcu kvarkového modelu hadrónov, ktorý je známy ako Sakatov modeld[2]. Tento model používal rovnako ako dnešný kvarkový model SU (3) grupu. Na rozdiel od kvarkového modelu však za základné stavebné jednotky hadrónov postuloval protón, neutrón a lambda časticu. Napríklad neutrálny pión pozostával podľa tohto modelu z protónu a antiprotónu. Pomocou tohto modelu sa snažil Sakata vysvetliť takzvaný Gell-Mannov - Nišidžimov vzťah (1953).

V roku 1960 rozšíril spolu so svojimi spolupracovníkmi z Univerzity v Nagoji (medzi inými Z. Maki, M. Nakagawa, J. Ónuki) túto teóriu do podoby známej ako Nagojský model, ktorá zahŕňala aj leptóny. Už v tom čase vytvorili maticu zmiešavania neutrín, ktorá tak predstavuje predchodcu dnešnej teórie neutrínových oscilácií. Tento model inšpiroval[1] k vzniku takzvanej Kobajašiho-Maskawovej matice, ktorá je súčasťou dnešného štandardného modelu časticovej fyziky a vysvetľuje pozorované miešanie kvarkov rôznych vôni. Sakatov model, prípadne Nagojský model, boli neskoršími experimentami vyvrátené, pretože sa ukázalo, že protón, neutrón a častice lambda majú vnútornú štruktúru (pozostávajú z kvarkov).

Sakata bol presvedčený marxista. Bol vedúcou osobnosťou občianskeho hnutia Džijú Džinken Kjókai ("Japonský zväz občianskych slobôd") a v roku 1966 členom Russellovho tribunálu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • M.Low „Shoichi Sakata: His life, the Sakata model and his achievements“, Progress in theoretical Physics, Supplement, Bd. 167, 2007, S.1-8
  • Sakata, Scientific Works, Tokio, Horei Printing Co., 1977
  • Jagdish Mehra, Helmut Rechenberg „The historical development of Quantum Theory“, Bd.6, Teil 2, 1982

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^  Kobajaši a Tošihide Masukawa neboli priamo žiakmi Sakatu. Kobayashi však študoval po Sakatovej smrti na univerzite v Nagoji.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Yukawa, Sakata „On the interaction of elementary particles II“, Journal Physico-Mathematical Society of Japan, Bd.19, 1937, S.1084.
  2. Sakata „On a composite model for the new particles“, Progress of theoretical physics, Bd.16, 1956, S.686

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]