Preskočiť na obsah

Antiprotón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
antiprotón

Antiprotón () je antičastica protónu. Antiprotóny sú stabilné, ale väčšinou majú krátku životnosť kvôli kolíziám s protónmi, čo vedie k anihilácii oboch častíc a vyžiareniu energie. Antiprotón má záporný náboj a preto odpudzuje elektrón a priťahuje pozitrón s kladným nábojom. Absolútna väčšina antiprotónov v bežnom látkovom prostredí anihiluje počas 100 nanosekúnd.

Antiprotón objavili v roku 1955 fyzici Emilio Segrè a Owen Chamberlain na University of California v Berkeley, za čo v roku 1959 dostali Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Antiprotón je možné vyrobiť aj umelo, napríklad v urýchľovači častíc. V CERN-e sa na výrobu antiprotónov používajú protóny urýchlené na 26 GeV, ktoré dopadajú na kovový terč. Jeden milión dopadov vyprodukuje asi štyry páry protón ― antiprotón, ktoré je potrebné od seba oddeliť magnetickým poľom, aby nedošlo k anihilácii. Vyrobené antiprotóny sa uskladňujú a prenášajú v Penningovej pasci. V CERN-e by za súčasných podmienok vyrobili jeden gram antihmoty najskôr za jednu miliardu rokov. [2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nobel Prize in Physics 1959 (anglicky)
  2. Making antimatter | Angels & Demons - The science behind the story | CERN Archive [online]. angelsanddemons.web.cern.ch, [cit. 2026-04-06]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antiprotón

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]