Antiprotón

antiprotón

Antiprotón (${\bar {p}}$) je antičastica protónu. Antiprotóny sú stabilné, ale väčšinou majú krátku životnosť kvôli kolíziám s protónmi, čo vedie k anihilácii oboch častíc a vyžiareniu energie. Antiprotón má záporný náboj a preto odpudzuje elektrón a priťahuje pozitrón s kladným nábojom. Absolútna väčšina antiprotónov v bežnom látkovom prostredí anihiluje počas 100 nanosekúnd.

Antiprotón objavili v roku 1955 fyzici Emilio Segrè a Owen Chamberlain na University of California v Berkeley, za čo v roku 1959 dostali Nobelovu cenu za fyziku.

Výroba

Antiprotón je možné vyrobiť aj umelo, napríklad v urýchľovači častíc. V CERN-e sa na výrobu antiprotónov používajú protóny urýchlené na 26 GeV, ktoré dopadajú na kovový terč. Jeden milión dopadov vyprodukuje asi štyry páry protón ― antiprotón, ktoré je potrebné od seba oddeliť magnetickým poľom, aby nedošlo k anihilácii. Vyrobené antiprotóny sa uskladňujú a prenášajú v Penningovej pasci. V CERN-e by za súčasných podmienok vyrobili jeden gram antihmoty najskôr za jednu miliardu rokov.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antiprotón

Externé odkazy

• Karel Řezáč: Antiprotonový zpomalovač 8/2003, Aldebaran
• Vojtěch Kulvait: Srážky záporných exotických částic s atomy a molekulami