Š’-chuang-ti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čchin Š’-Chuang Ti

Š’-chuang-ti alebo Š'-chuang (čín. 秦始皇帝, pchin-jin: Qín Shǐ Huáng(dì) – v prepise: čchin chuang (ti); *november alebo december 260 pred Kr. – †10. september 210 pred Kr.) bol formálne posledný kráľ východnej dynastie Džou (周朝, pchin-jin: Zhōu Cháo) v čínskom štáte Čchin (秦国, pchin-jin: Qín) v rokoch 247 pred Kr.221 pred Kr. a zakladateľom novej dynastie Čchin (秦朝, pchin-jin: Qín Cháo). Po zjednotení siedmich bojujúcich štátov Čchi (), Čchu (), Jen (), Chan (), Čao (), Wej () a Čchin () sa stal prvým čínskym cisárom.

Z jeho dynastického mena Čchin pochádza naše dnešné pomenovanie Čína.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

始皇帝
Š’-chuang-ti – Prvý cisár (nápis v malom pečatnom písme z roku 220 pred Kr.)

Rodinné meno[upraviť | upraviť zdroj]

Meno rodiny bolo Jing (, pchin-jin: Yíng). Rodinné či klanové meno sa dedilo z otcovej strany.

Osobné meno[upraviť | upraviť zdroj]

Čchin Š’-chuang-ti sa narodil v čínskom mesiaci dženg (), ktorý bol prvým mesiacom v roku a dostal podľa neho osobné meno Dženg (, pchin-jin: Zhèng). Oba znaky sa v 3. storočí pred Kr. vzájomne zamieňali.

V starovekej Číne sa nikdy nespájalo osobné meno s menom rodiny (klanu) a používali ho na oslovenie len najbližší príbuzní. Je preto nesprávne označovať ho kombináciou Jing Dženg (pchin-jin: Yíng Zhèng), princ Dženg, alebo neskôr kráľ Dženg štátu Čchin.

Kráľ štátu Čchin[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe na trón štátu Čchin (秦国) v roku 247 pred Kr. používal titul Kráľ štátu Čchin (秦王, pchin-jin: Qín Wáng), až do roku 221 pred Kr., kedy dokončil zjednocovanie nezávislých čínskych kráľovstiev a ukončil takzvané Obdobie bojujúcich štátov (战国, pchin-jin: zhàn guó), ktoré trvalo od roku 403 pred Kr.

Prvý cisár (dynastie) Čchin[upraviť | upraviť zdroj]

Zjednotením vtedy známej Číny sa stal bezprecedentným vládcom, a aby sa povýšil nad dovtedajších kráľov, vytvoril nový titul chuang ti (皇帝), ktorý sa prekladá ako cisár a znie rovnako, ako meno mýtického Žltého cisára (黄帝, pchin-jin: Huáng Dì). Prijal potom meno Prvý cisár (始皇帝, pchin-jin: Shǐ Huáng Dì) a rozhodol, že jeho nástupca bude Druhý cisár (pchin-jin: Èr Shǐ Huáng Dì), jeho nástupca Tretí cisár (pchin-jin: Sān Shǐ Huáng Dì) atď. a cisárska dynastia bude vládnuť Číne desaťtisíc generácií.

Mauzóleum a terakotová armáda[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Terakotová armáda

Š’-chuang-ti je pochovaný v mauzóleu v tvare pyramídy 35 km východne od mesta Si-an pri mestečku Lin-tchung (34,381319° s. š., 109,254° v. d.). Pyramída má výšku 76 m.

Čínsky historik Čchian Si-ma napísal sto rokov po smrti Prvého cisára, že na výstavbe jeho mauzólea pracovalo 700 000 robotníkov. Britský historik John Man toto číslo spochybnil a odhadol počet robotníkov na 16 000. Si-ma tiež opisuje údajné dômyselné zariadenia, ktoré mali chrániť pohrebnú komoru, vrátane 100 riek z ortuti a systému automatických kuší namierených proti prípadným vykrádačom.

Mauzóleum je pod virtuálnou ochranou celej armády zostavenej z terakotových sôch vojakov a koní v životnej veľkosti, ktorá sa nachádza asi 2 km východne od pyramídy. Samotná pyramída ešte nebola otvorená.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Š’-chuang-ti
dynastia Čchin (秦)
Vladárske tituly
Predchodca
Džuang Šiang
kráľ
kráľ (王)
cisár (皇帝)

247 pred Kr.210 pred Kr.
Nástupca
Er-š'-chuang-ti
cisár