Žltý cisár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žltý cisár
Chuang-ti
(黃帝 / 黄帝)
cisár
Umelcova predstava Žltého cisára, legendárneho predka čínskych Chanov
Umelcova predstava Žltého cisára, legendárneho predka čínskych Chanov
Panovanie
DynastiaObdobie troch vládcov a piatich cisárov
Panovanieasi 2698/2674 pred Kr. – 2598/2575 pred Kr. (asi)
PredchodcaŠen-nung
NástupcaJao a Šun
Biografické údaje
Narodenie2711 pred Kr.
Úmrtie2597 pred Kr.
Rodina
Manželka
viacero manželiek, najvýznamnejšia Lej-cu
Potomstvo
Jao, Šun a Jü, Čuan-sü,... (potomkovia sa líšia podľa historických prameňov)
OtecŠen-nung
MatkaFupao
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŽltý cisár
(multimediálne súbory na commons)

Žltý cisár (čin. pchin-jin: Chuang-ti,[1]Je uctievaný ako zakladateľ religiózneho taoizmu, čínskej medicíny, či čínskeho kalendára. V čínskej mytológii je považovaný za vládcu vesmíru a najvyššieho boha. Podľa legiend má štyri tváre s ktorými vidí na štyri svetové strany.

Život[upraviť | upraviť kód]

Podľa niektorých zdrojov sa mal Žltý cisár narodiť v lokalite Šou Čchijü ("kopec dlhovekosti"), ktorá sa dnes nachádza na pokraji mesta Čchü-fu v oblasti Šantung. V niektorých legendách je považovaný za dieťa mimoriadneho narodenia, pretože ho jeho matka Fupao mala počať pri chôdzi, keď ju vystrašil záblesk zo súhvezdia Veľkého vozu. V ranom živote žil so svojím kmeňom neďaleko Žltej rieky,[2] neskôr sa presťahoval do Čuolu v dnešnej provincii Che-pej. Stal farmárom a podľa legiend skrotil šesť rôznych zvierat: medveďa (熊), hnedého medveďa (罴; 羆) a draky (貔) a siou (貅) (ktoré sa neskôr skombinovali, aby vytvorili mýtický P'i-hsjou), divokú šelmu čchü (貙) a tigra (虎).[3]

Podľa tradičných čínskych mýtov sa žltému cisárovi pripisuje zlepšenie obživy kočovných lovcov jeho kmeňa. Učil ich ako budovať prístrešky, krotiť divoké zvieratá a pestovať plodiny, hoci iné mýty tieto skutky pripisujú Šen-nungovi. Medzi ďalšie vynálezy, ktoré sa mu pripisujú, ako napríklad čínsky diadém, trónna sieň, luk, či založenie rannej čínskej astronómie, čínskeho kalendára, matematicky,[4] či rannej čínskej verzia futbalu. Niekedy sa hovorí, že čiastočne zodpovedal za vynález kučchin. V tradičných mýtoch nájdeme tiež výpoveď historika Cchangžie o vytvorení prvého čínskeho systému písania znakov, veštenie z kostí. Spomína jeho manželku Lej-cu, ktorá objavila hodvábnictvo a učila svojich ľudí, ako pliesť hodvábne a farebné oblečenie. V jednom okamihu svojej vlády Žltý cisár údajne navštívil mýtické Východné more a stretol sa s bájnym tvorom nazývaným Pai Cé, ktorý ho učil znalosti všetkých nadprirodzených tvorov.[5]

Žltý cisár a cisár Jan boli vodcami dvoch kmeňov blízko Žltej rieky. Cisár Jao pochádzal z oblasti okolo starovekej rieky Ťiang, ktorú geografické dielo zvané Šui Jīng Čù identifikovalo ako potok neďaleko pohoria Čchi-šan v krajine Čou predtým, ako porazil dynastiu Šang. Obaja cisári žili v čase vojny. Cisár Jao nedokázal ovládnuť nepokoj vo svojej ríši a tak Žltý cisár začal útočiť, aby si získal nadvládu nad rôznymi bojujúcim frakciami.[6]

Podľa legiend mal Žltý cisár žiť vyše sto rokov až kým sa nevzniesol na drakovi do nebies, kde žije do dnešných dní.Bohové a symboly, str. 129 Dve hrobky boli postavené v Šen-si (Mauzóleum Žltého cisára), okrem iných v Che-nan, Che-pej a Kan-su.[7] Dnešní čínski Chanovia sa niekedy označujú ako „potomkovia cisára Jaa a Žltého cisára“, ostatné menšinové skupiny v Číne majú svoje vlastné mýty alebo sa nepovažujú za potomkov týchto cisárov.

Odkaz[upraviť | upraviť kód]

Mapa kmeňov a kmeňových zväzov v starej Číne, vrátane kmeňov Chuang-ti (Žltého cisára), Jan-ti a Chijou

Spolu s Fu-sim a Šen-nungom patril k čínskym kultúrnym hrdinom, podľa mýtov stvoril prvých ľudí, vynašiel spracovanie kovu, lekárstvo, architektúru, stavbu ciest. Žltého cisára medzi príkladných vládcov minulosti poprvýkrát v rozpore s predošlými historickými spismi radí S’-ma Čchien.[8] Podriadil si podľa neho rôzne kmene a založil prvý čínsky štát. Mal mať 25 synov, jeho potomkami mali byť zakladatelia prvých čínskych dynastií Sia, Šang a Čou - Čuan-sü, Kchu, Jao a Šun.

Kult Žltého cisára sa v Číne stal obľúbený v období bojujúcich štátov a na začiatku dynastie Chan, keď bol vykreslený ako pôvodca centralizovaného štátu, kozmický vládca a patrón ezoterického umenia. Bolo mu pripísané veľké množstvo textov - medzi nimi napr. Vnútorná kniha Žltého cisára, či lekárska klasika - základné dielo klasickej čínskej medicíny Chuang-ti Sijing.[9] Kult Žltého cisára avšak neskôr pre učenie Lao-c’ upadol a ožil až začiatkom 20. storočia vďaka chanským nacionalistom bojujúcim proti mandžuskej dynastii Čching. Žltý cisár dodnes zostáva silným symbolom čínskeho nacionalizmu a je považovaný za iniciátora čínskej kultúry a legendárneho predka Číňanov.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. GUTER, Josef. Bohové a symboly staré Číny: slovník činské mytologie. [s.l.] : Brána, 2005. ISBN 807243263X. S. 76. znaky zjednodušené 黄帝, tradičné 黃帝) bol čínsky mýtický vládca, podľa Zápiskov historika prvý panovník z obdobia troch vládcov a piatich cisárov. Podľa tradičnej čínskej chronológie panoval v rokoch 2697 – 2598 pred Kr. alebo 2674 – 2575 pred Kr.LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti.. 1. vyd. Praha : Academia, 2013. ISBN 978-80-200-2190-8. S. 137.
  2. NIENHAUSER, William H Jr. The Grand Scribe's Records, 1. The Basic Annals of Pre-Han China. Bloomington, Indianapolis : Indiana University press, 1994. ISBN 0-253-34021-7. S. 1.
  3. YVES, Bonnefoy. Asian Mythologies. [s.l.] : University of Chicago Press, 1993. ISBN 0226064565. S. 246.
  4. YIN, Wei. The romance of the history of the Chinese zither. [s.l.] : Yunnan People's Press, 2001. ISBN 978-957-11-1427-9. S. 1 - 10.
  5. GE, Hong. Baopuzi neipian 抱朴子內篇. Taipei : [s.n.], 2005. ISBN 978-986-7332-46-2. S. 474.
  6. HAW, Stephen G.. Beijing: A Concise History. London, New York : Routledge, 2007. ISBN 978-0-415-39906-7. S. 15 – 16.
  7. GILES, Herbert Allen. A Chinese Biographical Dictionary. Londýn : B. Quaritch, 1898. S. 5.
  8. S’-MA, Čchien. Kniha vrchních písařů : Výbor z díla čínského historika. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2012. Preklad Olga Lomová a Timoteus Pokora. ISBN 978-80-246-2154-8. S. 85, 102.
  9. ANDO, Vladimír. Klasická čínská medicína, základy teorie I.. 7. vyd. Zväzok 5. Hradec Králové : Svítání, 2009. ISBN 978-80-86601-10-6. S. 42.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné Projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]


Žltý cisár
Vladárske tituly
Predchodca
Šen-nung
cisár
2698/2674 pr. Kr. – 2598/2575 pr. Kr.
Nástupca
Jao a Šun

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yellow Emperor na anglickej Wikipédii.Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žlutý císař na českej Wikipédii.