Žltý cisár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Žltý cisár
Chuang-ti
(黃帝 / 黄帝)
cisár
Umelcova predstava Žltého cisára, legendárneho predka čínskych Chanov
Umelcova predstava Žltého cisára, legendárneho predka čínskych Chanov
Panovanie
DynastiaObdobie troch vládcov a piatich cisárov
Panovanieasi 2698/2674 pred Kr. – 2598/2575 pred Kr. (asi)
PredchodcaŠen-nung
NástupcaJao a Šun
Biografické údaje
Narodenie2711 pred Kr.
Úmrtie2597 pred Kr.
Rodina
Manželka
viacero manželiek, najvýznamnejšia Lej-cu
Potomstvo
Jao, Šun a Jü, Čuan-sü,… (potomkovia sa líšia podľa historických prameňov)
OtecŠen-nung
MatkaFupao
Odkazy
Spolupracuj na CommonsŽltý cisár
(multimediálne súbory na commons)

Žltý cisár[1] (čin.: Chuang-ti, pchin-jin: Huangdi) je uctievaný ako zakladateľ religiózneho taoizmu, čínskej medicíny, či čínskeho kalendára. V čínskej mytológii je považovaný za vládcu vesmíru a najvyššieho boha. Podľa legiend má štyri tváre s ktorými vidí na štyri svetové strany.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa niektorých zdrojov sa mal Žltý cisár narodiť v lokalite Šou Čchijü ("kopec dlhovekosti"), ktorá sa dnes nachádza na pokraji mesta Čchü-fu v oblasti Šantung. V niektorých legendách je považovaný za dieťa mimoriadneho narodenia, pretože ho jeho matka Fupao mala počať pri chôdzi, keď ju vystrašil záblesk zo súhvezdia Veľkého vozu. V ranom živote žil so svojím kmeňom neďaleko Žltej rieky,[2] neskôr sa presťahoval do Čuolu v dnešnej provincii Che-pej. Stal farmárom a podľa legiend skrotil šesť rôznych zvierat: medveďa (熊), hnedého medveďa (罴; 羆) a draky pí (貔) a siou (貅) (ktoré sa neskôr skombinovali, aby vytvorili mýtický P'i-hsjou), divokú šelmu čchü (貙) a tigra (虎).[3]

Podľa tradičných čínskych mýtov sa žltému cisárovi pripisuje zlepšenie obživy kočovných lovcov jeho kmeňa. Učil ich ako budovať prístrešky, krotiť divoké zvieratá a pestovať plodiny, hoci iné mýty tieto skutky pripisujú Šen-nungovi. Medzi ďalšie vynálezy, ktoré sa mu pripisujú, ako napríklad čínsky diadém, trónna sieň, luk, či založenie rannej čínskej astronómie, čínskeho kalendára, matematicky,[4] či rannej čínskej verzia futbalu. Niekedy sa hovorí, že čiastočne zodpovedal za vynález kučchin. V tradičných mýtoch nájdeme tiež výpoveď historika Cchangžie o vytvorení prvého čínskeho systému písania znakov, veštenie z kostí. Spomína jeho manželku Lej-cu, ktorá objavila hodvábnictvo a učila svojich ľudí, ako pliesť hodvábne a farebné oblečenie. V jednom okamihu svojej vlády Žltý cisár údajne navštívil mýtické Východné more a stretol sa s bájnym tvorom nazývaným Pai Cé, ktorý ho učil znalosti všetkých nadprirodzených tvorov.[5]

Žltý cisár a cisár Jan boli vodcami dvoch kmeňov blízko Žltej rieky. Cisár Jao pochádzal z oblasti okolo starovekej rieky Ťiang, ktorú geografické dielo zvané Šui Jīng Čù identifikovalo ako potok neďaleko pohoria Čchi-šan v krajine Čou predtým, ako porazil dynastiu Šang. Obaja cisári žili v čase vojny. Cisár Jao nedokázal ovládnuť nepokoj vo svojej ríši a tak Žltý cisár začal útočiť, aby si získal nadvládu nad rôznymi bojujúcim frakciami.[6]

Podľa legiend mal Žltý cisár žiť vyše sto rokov až kým sa nevzniesol na drakovi do nebies, kde žije do dnešných dní.Bohové a symboly, str. 129 Dve hrobky boli postavené v Šen-si (Mauzóleum Žltého cisára), okrem iných v Che-nan, Che-pej a Kan-su.[7] Dnešní čínski Chanovia sa niekedy označujú ako „potomkovia cisára Jaa a Žltého cisára“, ostatné menšinové skupiny v Číne majú svoje vlastné mýty alebo sa nepovažujú za potomkov týchto cisárov.

Odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa kmeňov a kmeňových zväzov v starej Číne, vrátane kmeňov Chuang-ti (Žltého cisára), Jan-ti a Chijou

Spolu s Fu-sim a Šen-nungom patril k čínskym kultúrnym hrdinom, podľa mýtov stvoril prvých ľudí, vynašiel spracovanie kovu, lekárstvo, architektúru, stavbu ciest. Žltého cisára medzi príkladných vládcov minulosti poprvýkrát v rozpore s predošlými historickými spismi radí S’-ma Čchien.[8] Podriadil si podľa neho rôzne kmene a založil prvý čínsky štát. Mal mať 25 synov, jeho potomkami mali byť zakladatelia prvých čínskych dynastií Sia, Šang a Čou – Čuan-sü, Kchu, Jao a Šun.

Kult Žltého cisára sa v Číne stal obľúbený v období bojujúcich štátov a na začiatku dynastie Chan, keď bol vykreslený ako pôvodca centralizovaného štátu, kozmický vládca a patrón ezoterického umenia. Bolo mu pripísané veľké množstvo textov – medzi nimi napr. Vnútorná kniha Žltého cisára, či lekárska klasika – základné dielo klasickej čínskej medicíny Chuang-ti Sijing.[9] Kult Žltého cisára avšak neskôr pre učenie Lao-c’ upadol a ožil až začiatkom 20. storočia vďaka chanským nacionalistom bojujúcim proti mandžuskej dynastii Čching. Žltý cisár dodnes zostáva silným symbolom čínskeho nacionalizmu a je považovaný za iniciátora čínskej kultúry a legendárneho predka Číňanov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žltý cisár, jeden z mýtických piatich panovníkov
    Žltý cisár, jeden z mýtických piatich panovníkov
  • chrám Chuang-ti v Sinčengu, Čengčou, Che-nan
    chrám Chuang-ti v Sinčengu, Čengčou, Che-nan
  • socha Žltého cisára z 20. storočia vystavená v múzeu Národného paláca v Tchaj-peji
    socha Žltého cisára z 20. storočia vystavená v múzeu Národného paláca v Tchaj-peji
  • jedna z dvoch korytnačiek podopierajúcich stélu v Šou Čchijü, Čchü-fu na mieste legendárneho rodiska Žltého cisára.
    jedna z dvoch korytnačiek podopierajúcich stélu v Šou Čchijü, Čchü-fu na mieste legendárneho rodiska Žltého cisára.
  • chrám Chuang-ti v Jinjun, Če-ťiang, Čína
    chrám Chuang-ti v Jinjun, Če-ťiang, Čína

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ GUTER, Josef. Bohové a symboly staré Číny: slovník činské mytologie. Preklad Jan Hlavička. 1. vyd. Praha : Brána, 2005. ISBN 80-7243-263-X. S. 76. znaky zjednodušené 黄帝, tradičné 黃帝) bol čínsky mýtický vládca, podľa Zápiskov historika prvý panovník z obdobia troch vládcov a piatich cisárov. Podľa tradičnej čínskej chronológie panoval v rokoch 2697 – 2598 pred Kr. alebo 2674 – 2575 pred Kr. CHUANG-TI. In: LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8. S. 137.
  2. ↑ NIENHAUSER, William H Jr. The Grand Scribe's Records, 1. The Basic Annals of Pre-Han China. Bloomington, Indianapolis : Indiana University press, 1994. ISBN 0-253-34021-7. S. 1.
  3. ↑ YVES, Bonnefoy. Asian Mythologies. [s.l.] : University of Chicago Press, 1993. ISBN 0226064565. S. 246.
  4. ↑ YIN, Wei. The romance of the history of the Chinese zither. [s.l.] : Yunnan People's Press, 2001. ISBN 978-957-11-1427-9. S. 1 – 10.
  5. ↑ GE, Hong. Baopuzi neipian 抱朴子內篇. Taipei : [s.n.], 2005. ISBN 978-986-7332-46-2. S. 474.
  6. ↑ HAW, Stephen G.. Beijing: A Concise History. London, New York : Routledge, 2007. ISBN 978-0-415-39906-7. S. 15 – 16.
  7. ↑ GILES, Herbert Allen. A Chinese Biographical Dictionary. Londýn : B. Quaritch, 1898. S. 5.
  8. ↑ S’-ma Čchien. Kniha vrchních písařů : výbor z díla čínského historika. Ed. Olga Lomová; preklad Olga Lomová, Timoteus Pokora. 1. vyd. Praha : Karolonum, 2012. 645 s. ISBN 978-80-246-2154-8. S. 85, 102.
  9. ↑ ANDO, Vladimír. Klasická čínská medicína, základy teorie I.. 7. vyd. Zväzok 5. Hradec Králové : Svítání, 2009. ISBN 978-80-86601-10-6. S. 42.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné Projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Yellow Emperor na anglickej Wikipédii.Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žlutý císař na českej Wikipédii.


Žltý cisár
Vladárske tituly
Predchodca
Šen-nung 		cisár
2698/2674 pr. Kr. – 2598/2575 pr. Kr. 		Nástupca
Jao a Šun
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Žltý_cisár&oldid=7473884“