Turbínová hala továrne AEG: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 23:23, 16. december 2007

Montážna hala továrne A.E.G. (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) na výrobu turbín v Berlíne bola prvou typovo modernou továrňou, navyše výtvarne úplne doriešenou.

Pôvod vzniku továrne

Továreň postavili v rokoch 1908-1909 podľa návrhu nemeckého architekta Petra Behrensa (1868-1940), ktorý od roku 1907 vykonával funkciu umeleckého poradcu vo Všeobecnej elektrickej spoločnosti (A.E.G.). Jeho prínos sa týkal aj návrhov priemyselných budov podniku. V spolupráci s inžinierom Karlom Bernhardom bol v roku 1908 poverený úlohou navrhnúť priestor pre montáž turbín, ktorý by dovoľoval dvíhať a premiestňovať obrovské súčiastky v rôznych etapách výroby a zaistil by prístup železničným vagónom. Ďalšou požiadavkou bolo maximálne využitie prirodzeného osvetlenia.

Výsledkom bol 127 m dlhý a 25 m široký obdĺžnikový hranol ležiaci strategicky na južnom rohu továrenského komplexu pozdĺž ulíc Huttenstrasse a Berlichingenstrasse. Pôsobivá čelná fasáda bola výkladom prosperujúceho nemeckého koncernu.

Architektonické riešenie

Stavba je zastrešená jediným oblúkom, tvoreným priehľadnou oblúkovou klenbou s mnohouholníkovým profilom. Konštrukcia zo železa a skla je na rohoch ukončená masívnymi naklonenými stenami, ktorých povrchy pripomínajúce rustikované kamenné murivo akoby popierali ich schopnosť niesť zaťaženie.

Exteriér vypovedá o významnej úlohe spoločnosti A.E.G. v Nemecku. Architekt použil výrazové prostriedky a monumentalitu starovekého Grécka. Budova, označovaná ako „moderný Parthenon“, odkazuje na klasické chrámy. Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi pylónmi, s tympanónom polygonálneho tvaru, ktorý je umiestnený nad veľkou presklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku.

Nosný systém trojkĺbových oblúkov s tiahlami má výšku 25,60 m. Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na železobetónovom základe. Piliere sú podoprené prišrubovanými oceľovými spojmi. Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou. Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu, ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine. Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu. Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer použitých prostriedkov. Interiér ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný. Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z ocele a skla (typická hala 19. storočia) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu.

Použitá literatúra

Glancey,J.:Moderní architektura.Praha,Albatros 2004,s.34
Goessel,P.,Leuthäuserová,G.:Architektura 20.století.Taschen 2003,s.92
Prinaová,F.:1000 let architektury.Slovart 2006,s.304
Senott,S.R.:Encyklopedia of 20th century architecture.Volume 1.Dearborn2004,s.17-18

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+[[Obrázok:Berlin-wedding aeg-premises 20060407 321 part.jpg|náhľad|250px|''Montážna hala továrne A.E.G.'']]
-{{Na úpravu}}
+[[Obrázok:AEG by Peter Behrens.jpg|náhľad|250px|''Montážna hala továrne A.E.G.'']]
 '''Montážna hala továrne A.E.G. (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) na výrobu turbín''' v [[Berlín|Berlíne]] bola  prvou typovo modernou továrňou, navyše výtvarne úplne doriešenou.
 ==Pôvod vzniku továrne==
-Továreň postavili v rokoch [[1908]]-[[1909]] podľa návrhu [[Nemecko|nemeckého]] architekta [[Peter Behrens|Petra Behrensa]] (1868-1940), ktorý od roku [[1907]] vykonával funkciu umeleckého poradcu vo Všeobecnej elektrickej spoločnosti (A.E.G.). Jeho prínos sa týkal aj návrhov priemyselných budov podniku. V spolupráci s inžinierom [[Karl Bernhard|Karlom Bernhardom]] bol v roku [[1908]] poverený úlohou navrhnúť priestor pre montáž turbín, ktorý by dovoľoval dvíhať a premiestňovať obrovské súčiastky v rôznych etapách výroby a zaistil by prístup železničným vagónom. Ďalšou požiadavkou bolo maximálne využitie prirodzeného osvetlenia.
+Továreň postavili v rokoch [[1908]]-[[1909]] podľa návrhu [[Nemecko|nemeckého]] [[architekt]]a [[Peter Behrens|Petra Behrensa]] (1868-1940), ktorý od roku [[1907]] vykonával funkciu umeleckého poradcu vo ''Všeobecnej elektrickej spoločnosti'' ([[A.E.G.]]). Jeho prínos sa týkal aj návrhov priemyselných budov podniku. V spolupráci s inžinierom [[Karl Bernhard|Karlom Bernhardom]] bol v roku [[1908]] poverený úlohou navrhnúť priestor pre montáž turbín, ktorý by dovoľoval dvíhať a premiestňovať obrovské súčiastky v rôznych etapách výroby a zaistil by prístup železničným vagónom. Ďalšou požiadavkou bolo maximálne využitie prirodzeného osvetlenia.
-Výsledkom bol 127 m dlhý a 25 m široký obdĺžnikový hranol ležiaci strategicky na južnom rohu továrenského komplexu pozdĺž ulíc Huttenstrasse a Berlichingenstrasse. Pôsobivá čelná fasáda bola výkladom prosperujúceho nemeckého koncernu.
+Výsledkom bol 127 m dlhý a 25 m široký obdĺžnikový hranol ležiaci strategicky na južnom rohu továrenského komplexu pozdĺž ulíc ''Huttenstrasse'' a ''Berlichingenstrasse''. Pôsobivá čelná fasáda bola výkladom prosperujúceho [[Nemecko|nemeckého]] koncernu.
 ==Architektonické riešenie==
-Stavba je zastrešená jediným oblúkom,tvoreným priehľadnou oblúkovou [[klenba|klenbou]] s mnohouholníkovým profilom. Konštrukcia zo [[železo|železa]] a [[sklo|skla]] je na rohoch ukončená masívnymi naklonenými stenami, ktorých povrchy pripomínajúce [[rustikované]] kamenné murivo akoby popierali ich schopnosť niesť zaťaženie.
+Stavba je zastrešená jediným oblúkom, tvoreným priehľadnou oblúkovou [[klenba|klenbou]] s mnohouholníkovým profilom. Konštrukcia zo [[železo|železa]] a [[sklo|skla]] je na rohoch ukončená masívnymi naklonenými stenami, ktorých povrchy pripomínajúce rustikované kamenné murivo akoby popierali ich schopnosť niesť zaťaženie.
-[[Exteriér]] vypovedá o významnej úlohe spoločnosti A.E.G. v [[Nemecko|Nemecku]]. Architekt použil výrazové prostriedky a monumentalitu [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]]. Budova, označovaná ako „moderný [[Parthenon]]“, odkazuje na klasické chrámy. Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi [[pylón|pylónmi]], s [[tympanón|tympanónom]] polygonálneho tvaru, ktorý je umiestnený nad veľkou presklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku.
+[[Exteriér]] vypovedá o významnej úlohe spoločnosti [[A.E.G.]] v [[Nemecko|Nemecku]]. [[Architekt]] použil výrazové prostriedky a monumentalitu [[staroveké Grécko|starovekého Grécka]]. Budova, označovaná ako ''„moderný [[Parthenon]]“'', odkazuje na klasické chrámy. Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi [[pylón|pylónmi]], s [[tympanón|tympanónom]] polygonálneho tvaru, ktorý je umiestnený nad veľkou presklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku.
+Nosný systém trojkĺbových oblúkov s tiahlami má výšku 25,60 m. Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na [[železobetón|železobetónovom]] základe. [[Pilier]]e sú podoprené prišrubovanými oceľovými spojmi. Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou. Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu, ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine. Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu. Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer  použitých prostriedkov. [[Interiér]] ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný.
+Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z [[oceľ|ocele]] a [[sklo|skla]] (typická hala [[19. storočia]]) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu.
-Nosný systém trojkĺbových oblúkov s [[tiahlo|tiahlami]] má výšku 25,60 m.Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na [[železobetón|železobetónovom]] základe.Piliere sú podoprené prišrubovanými oceľovými spojmi.
-Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou.Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu ,ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine.Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu.Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer  použitých prostriedkov.
-[[Interiér]] ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný.
-Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu.Vzdialená priamočiaremu návrhu z ocele a skla (typická hala [[19.storočie|19.storočia]]) je umeleckým dielom oceňujúcim robotníkovu manuálnu prácu.
 == Použitá literatúra ==
-* Glancey,J.:Moderní architektura.Praha,Albatros 2004,s.34
+* ''Glancey,J.:Moderní architektura.Praha,Albatros 2004,s.34''
-* Goessel,P.,Leuthäuserová,G.:Architektura 20.století.Taschen 2003,s.92
+* ''Goessel,P.,Leuthäuserová,G.:Architektura 20.století.Taschen 2003,s.92''
-* Prinaová,F.:1000 let architektury.Slovart 2006,s.304
+* ''Prinaová,F.:1000 let architektury.Slovart 2006,s.304''
-* Senott,S.R.:Encyklopedia of 20th century architecture.Volume 1.Dearborn2004,s.17-18
+* ''Senott,S.R.:Encyklopedia of 20th century architecture.Volume 1.Dearborn2004,s.17-18''
+[[de:AEG-Turbinenfabrik]]