Letničné hnutie: Rozdiel medzi revíziami
d +kategory |
d →Počiatky letničného hnutia: wikilinky |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
== Počiatky letničného hnutia == |
== Počiatky letničného hnutia == |
||
Za počiatok sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch |
Za počiatok sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch|darom hovorenia v jazykoch]] na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom [[Charles F. Parham | Charlesom F. Parhamom]] v [[Kansas|kansaskom]] meste [[Topeka]] v roku [[1901]]. Parham po prvý krát sformuloval [[doktrína|doktrínu]] o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v [[Duch Svätý |Duchu Svätom]]. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na [[Azusa Street]] v [[Los Angeles]] v roku [[1906]] pod vedením Parhamovho [[žiak]]a, černošského kazateľa [[William Joseph Seymour | Williama J. Seymoura]]. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej [[emócie|emocionálnej]] búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove [[Africká metodistická episkopálna cirkev | Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi]] (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali [[noviny]] nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére [[rasizmus|rasizmu]] a [[segregácia|segregácie]], ktorá v tej dobe v Amerike panovala. |
||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
Verzia z 18:48, 16. august 2008
Letničné hnutie (iné názvy: turíčne hnutie, turičnícke hnutie, turičníci, letničiari) je prvá vývojová vlna Hnutia obnovy v Duchu Svätom. Letničné hnutie sa objavilo v 19. storočí v protestantských cirkvách. Názov hnutia je odvodený z židovského sviatku Letnice, čo je starší (ale v slovenskej protestantskej terminológii bežne používaný) výraz pre dnešný kresťanský sviatok Turíce.
Počiatky letničného hnutia
Za počiatok sa považuje skúsenosť žiakov s darom hovorenia v jazykoch na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom Charlesom F. Parhamom v kansaskom meste Topeka v roku 1901. Parham po prvý krát sformuloval doktrínu o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v Duchu Svätom. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na Azusa Street v Los Angeles v roku 1906 pod vedením Parhamovho žiaka, černošského kazateľa Williama J. Seymoura. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej emocionálnej búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali noviny nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére rasizmu a segregácie, ktorá v tej dobe v Amerike panovala.
Charakteristika
Hlavnou charakteristikou je dôraz na krst Duchom Svätým. Tento krst sa u kresťana prejavuje kvalitatívne novým prístupom k životu - prerodom alebo znovuzrodením, zmenou životného štýlu – v angl. tzv. born-again.
Letničné hnutie nie je jednotným názorovým prúdom, ale jestvuje v ňom mnoho (viac než 10 000) rôznych denominácií, ktoré sa navzájom v doktríne i spôsobom života od seba viac či menej odlišujú. Často dochádza k deleniu na menšie spoločenstvá kvôli vnútorným nezhodám. Roztrieštenosť je jednou z najčastejšie kritizovaných vlastností hnutia. Je známe ironické príslovie "Kde sa stretnú dvaja letničiari, vzniknú tri rôzne cirkvi".
Významné osobnosti letničného hnutia
- Charles F. Parham
- William Joseph Seymour
- Gaston Barnabas Cashwell, Church of God, Clevelandu v Tennessee
- Charles Harrison Mason, Church of God in Christ, Memphis v Tennessee (COGIC)
- William H. Durham, Assemblies of God, Chicago
- Thomas Ball Barrat nórsky metodistický pastor, Oslo
- Lewi Pthrus, Švédsko
- Jonathan Paul, Nemecko
- Alexander Boddy, Anglicko
- Luigi Francesco a Giacomo Lombardy, Brazília, Argentína
- Daniel Berg a Gunnar Vingren, Assemblies of God, Brazília
- Willis C. Hoover, Chile
- John Graham Lake, (1870-1935), Zion Christian Church, Južná Afrika,
- Ivan Voronaev, Odesa, Ukrajina
- Mary Rumsey, Kórea
- Dennis Bennett, episkopálny anglikánsky zbor sv. Marka, Kalifornia, tzv. neo-letničné hnutie
- David du Plessis,
Niektoré známe denominácie
Dnes tvorí letničné hnutie viac než 14 000[chýba zdroj] letničných denominácií po celom svete. Patria medzi ne napríklad:
- Assemblies of God, celkovo okolo 53 mil. členov
- Church of God in Christ (COGIC), USA, asi 6 mil. členov
- Letničná metodistická cirkev, Chile, dnes asi 1,5 mil. členov
- Apostolic Faith Mission, Južná Afrika
- Zion Christian Church, Južná Afrika, 6 mil. členov (r.2000)
- Pentecostal Assemblies of The World
Na Slovensku sa k letničnému hnutiu hlási napr. Apoštolská cirkev.
Literatúra
- Century Of The Holy Spirit, 100 Years Of Pentecostal And Charismatic Renewal, 1901-2001, Vinson Synan
Externé odkazy
- http://www.sekty.sk/c_rubriky.stm?cmd[83]=i-84-8d2ef95f4428c9580d54bc3159265b1c&cmd[77]=c-1-2000/3&cmd[80]=c-2-2000/3&cmd[81]=c-1-2000/3
- [1]