Július Virsik: Rozdiel medzi revíziami
{{významnosť}} |
odkaz, úprava |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{významnosť}} |
|||
JUDr. '''Július Virsik''', (* [[27. september]] [[1908]], [[Malacky]] – † [[16. máj]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik. |
JUDr. '''Július Virsik''', (* [[27. september]] [[1908]], [[Malacky]] – † [[16. máj]] [[1993]], [[Bratislava]]) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik. |
||
Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte [[Svoradov]], kde viedol viacero polemík s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. |
Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte [[Svoradov]], kde viedol viacero polemík s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte [[Svoradov]] študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. <ref>Miroslav Obšivan, ''Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku.'' Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002 </ref>''. |
||
Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych [[biskup]]ov. |
Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych [[biskup]]ov. |
||
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach. |
|||
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku [[1945]] či s Gottwaldom a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”. |
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku [[1945]] či s Gottwaldom a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”. |
||
Riadok 11: | Riadok 12: | ||
Synom Júliusa Virsika je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik. |
Synom Júliusa Virsika je slovenský matematik a exilový publicista [[George Virsik]]. |
||
Verzia z 05:37, 28. apríl 2009
JUDr. Július Virsik, (* 27. september 1908, Malacky – † 16. máj 1993, Bratislava) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.
Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte Svoradov, kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Aj po skončení štúdií pripravoval na internáte Svoradov študentov po vedeckej stránke so zameraním na právo. [1].
Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s Ferdinadom Ďurčanským. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave. Bol právnym poradcom slovenských katolíckych biskupov.
Ako advokát pôsobil v Bratislave až do roku 1949, kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku 1945 či s Gottwaldom a Husákom v roku 1948. V roku 1968 bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.
Virsik bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne [2].
Synom Júliusa Virsika je slovenský matematik a exilový publicista George Virsik.
Virsikov kresťanský svetonázor
Tido J. Gašpar si na ideologickú debatu medzi Gustávom Husákom ako zástupcom mladých vysokoškolákov - komunistov a Júliusom Virsikom ako reprezentantom vysokoškolákov - katolíkov na tému, či je možná spolupráca medzi katolíkmi a komunistami, na ktorú ho pozval Vladimír Clementis, vo svojich "Pamätiach II." spomína takto:
Virsik tvrdil: "Pokiaľ ide o zmenu politických, hospodárskych alebo sociálnych poriadkov a ich nahradenie lepšími, tam môžeme ísť a pracovať spolu. V každom zlepšovaní na tomto poli sme s vami zajedno. No pokiaľ ide o mravné zákony, tam nepoznáme kompromis. Vo veci viery nepripúšťame nijaké zmeny alebo úchylky." [3].
Referencie
- ↑ Miroslav Obšivan, Život a dielo Jána Hutyru - provinciála lazaristov na Slovensku. Diplomová práca. Univerzita Komenského, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2002
- ↑ George Virsik, Kolínske listy č. 27, [1]
- ↑ Tido J. Gašpar, Pamäti II., str. 150 a nasl. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2004