Rafael Alberti: Rozdiel medzi revíziami

	Rafael Alberti
	španielský spisovateľ a dramatik
Narodenie	16. december 1902; Puerto de Santa María, Španielsko
Úmrtie	28. október 1999; Puerto de Santa María, Španielsko
Podpis
Odkazy
Commons	Rafael Alberti
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:23, 12. jún 2010

Rafael Alberti Merello (16. decembra 1902 El Puerto de Santa María (Cádiz) – 28. októbra 1999 tamtiež) bol španielský básnik.

Život

Jeho otcom bol Augustín Alberti a matkou María Merello. Bol piatym zo šiestich bratov a vnukom kupcov pôvodom z Itálie, dodávateľom európskeho tovaru.

Začal ako maliar. V roku 1917 sa presťahoval so svojou rodinou do Madridu. Po prvom obdobiu, kde sa učil maľovať, mal svoju prvú výstavu obrazov a kresieb v Ateneu. Predstavil sa aj v Rezidencii študentov, kde sa zoznamuje so slávnymi predstaviteľmi Generácie 27 (v poézii sem patrí okrem iných Federico García Lorca, Dámaso Alonso, Gerardo Diego, Pedro Salinas, Jorge Guillén, Emilio Prados, Manuel Altolaguirre, Luis Cernuda, Vicente Aleixandre a Miguel Hernández), intelektuálnym hnutím, predstavenom v Seville roku 1927 pri 300. výročí úmrtia Luisa de Góngoru.

V roku 1924 Alberti obdržal Národnú cenu za svoju prvú publikovanú knihu, Námorník na zemi (Marinero en tierra), po ktorej sa definitívne rozhodol pre poéziu (no výtvarnému umeniu sa nikdy venovať neprestal). Počiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k marxizmu a vstúpil do Komunistickej strany Španielska. V roku 1939 po víťazstve generála Franca emigroval do Argentíny, kde strávil štyriadvadsať rokov; nasledujúcich pätnásť rokov žil v Taliansku. Do Španielska sa vrátil 27. apríla 1977 zo slovami "Opustil som vlasť so zaťatou päsťou, no vraciam sa, ponúkajúc vám otvorenú ruku ako gesto zmieru medzi všetkými Španielmi". Dostal mnoho cien a uznaní, medzi nimi napríklad Leninovu cenu mieru v roku 1966. V roku 1983 dostal aj významnú Cervantesovu cenu, najvyšší prejav uznania pre španielsky píšucich spisovateľov. V roku 1987 rada Cádizu ustanovila v Albertiho rodnom meste nadáciu, ktorá nesie jeho meno a ktorá spravuje aj veľkú časť jeho osobného archíva. Bol dvakrát ženatý, poprvýkrát zo spisovateľkou Maríou Teresou Leónovou, a po druhýkrát s Marií Asunción Mateovou, ktorá ho v posledných rokoch reprezentovala. Zomrel približne o pol jednej ráno 28. októbra 1999 vo svojom rodisku, meste El Puerto de Santa María.

Výberová bibliografia

Poézia

Marinero en tierra (Námorník na zemi), 1925
La amante (Milenka), 1926
El alba del alhelí (Fialy v úsvite), 1927 - všetky tri spojujú ľudovú inšpiráciu s avantgardnými výbojmi
Cal y canto (Vápno a kameň), 1929 - silná inšpirácia španielskym barokom
Sobre los ángeles (O anjeloch), 1929 - považovaná za jeho vrcholnú básnickú zbierku
Sermones y moradas (Kázania a príbytky), 1930 - táto a predchádzajúca zbierka sú inšpirované surrealizmom
Consignas (Hesla), 1933
13 bandas y 48 estrellas (13 pruhov a 48 hviezd), 1935
En poeta en la calle (Básnik na ulici), 1936
De un momento a otro (Na prelome), 1937
Capital de la gloria (Hlavné mesto slávy), 1938 - zbierky politickej poézie
Entre el clavel y la espada (Medzi karafiátom a mečom), 1941
Pleamar (Príliv), 1944
A la pintura (Na maliarstvo), 1948
Retornos de lo vivo lejano (Návraty ďalekého života), 1952
Coplas de Juan Panadero (Zpievanky Jeníka Pekára), 1954
Baladas y canciones del Paraná (Balady a piesne od rieky Paraná), 1954
Sonríe China (Smej sa, Čína), 1961
La primavera de los pueblos (Jaro národov), 1961
Abierto a todas horas (Otvorené stále), 1964
Roma, peligro para caminantes (Rím, nebezpečný pre chodcov), 1968
Canciones del alto valle del aniene (Piesne vysokého údolia rieky Aniene), 1972
Los 5 destacagados, 1978
Nuevas coplas de Juan Panadero (Nové zpievanky Jeníka Pekára'), 1979
Fustigada luz (Šlehané svetlo), 1980
Los hijos del drago y otros poemas (Dračie deti a iné básně), 1986
Golfo de sombras (Záliv stínov), 1986
Accidente. Poemas del hospital (Nehoda. Básne z nemocnice), 1987
Cuatro canciones (Štyri piesně), 1987
Canciones para Altair (Piesne pre Altair), 1989

Výbor z Albertiho poézie vyšiel vo slovenčine pod názvom Premeny býka v preklade Jána Šimonoviča roku 1967 (Slovenský spisovateľ, Bratislava).

Divadelné hry

El trébol florido (Rozkvetlá ďatelina), 1940
El adefesio (Nezmysel), 1944
La gallarda (Pôvabná), 1945

Alberti písal aj prózu a štúdie.

Literatúra a externé linky

Oldřich Bělič, Španělská literatura, Orbis, Praha, 1968
Fundación Rafael Alberti

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rafael Alberti

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rafael Alberti na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 14: / Riadok 14: @@
 == Život ==
-Jeho otcom bol Augustín Alberti a matkou María Merello. Bol piatym zo šiestich bratrov a vnukom kupcov pôvodom z [[Itália|Itálie]], dodavateĺov európského zbožia.
+Jeho otcom bol Augustín Alberti a matkou María Merello. Bol piatym zo šiestich bratov a vnukom kupcov pôvodom z [[Itália|Itálie]], dodávateľom európskeho tovaru.
-Začal ako maliar. V roku [[1917]] sa presťahoval so svojou rodinou do [[Madrid]]u. Po prvom obdobiu, kdy sa učil malbe, mal svoju prvú výstavu obrazov a kresieb v Ateneu. Predstavil sa aj v Rezidencii študentov, kde sa zoznamuje so slávnymi predstaviteĺmi [[Generácia 27|Generácie 27]] (v poezii sem patrí okrem iných [[Federico García Lorca]], [[Dámaso Alonso]], [[Gerardo Diego]], [[Pedro Salinas]], [[Jorge Guillén]], [[Emilio Prados]], [[Manuel Altolaguirre]], [[Luis Cernuda]], [[Vicente Aleixandre]] a [[Miguel Hernández]]), intelektuálnym hnutiom, predstavenom v [[Sevilla|Seville]] roku [[1927]] pri 300. výročí úmrtia [[Luis de Góngora y Argote|Luisa de Góngoru]].
+Začal ako maliar. V roku [[1917]] sa presťahoval so svojou rodinou do [[Madrid]]u. Po prvom obdobiu, kde sa učil maľovať, mal svoju prvú výstavu obrazov a kresieb v Ateneu. Predstavil sa aj v Rezidencii študentov, kde sa zoznamuje so slávnymi predstaviteľmi [[Generácia 27|Generácie 27]] (v poézii sem patrí okrem iných [[Federico García Lorca]], [[Dámaso Alonso]], [[Gerardo Diego]], [[Pedro Salinas]], [[Jorge Guillén]], [[Emilio Prados]], [[Manuel Altolaguirre]], [[Luis Cernuda]], [[Vicente Aleixandre]] a [[Miguel Hernández]]), intelektuálnym hnutím, predstavenom v [[Sevilla|Seville]] roku [[1927]] pri 300. výročí úmrtia [[Luis de Góngora y Argote|Luisa de Góngoru]].
-V roce [[1924]] Alberti obdržal Národnú cenu za svoju prvú publikovanu knihu, ''Námorník na zemi'' (''Marinero en tierra''), po ktorej sa definitívne rozhodl pre poéziu (no výtvarnému umeniu sa nikdy venovať neprestal). Počiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k [[marxizmus|marxizmu]] a vstúpil do Komunistickej strany Španielska. V roku [[1939]] po víťazstve [[generál]]a [[Francisco Franco|Franca]] emigroval do [[Argentína|Argentíny]], kde strávil štyriadvadsať rokov; nasledujúcich pätnásť rokov žil v Itálii. Do Španielska se vrátil 27. dubna [[1977]] zo slovami ''"Opustil som vlasť so zaťatou pesťou, no vracím sa, ponúkajúc vám otvorenú ruku ako gesto smieru medzi všetkými Španielmi"''. Dostal mnoho cien a uznaní, medzi nimi napríklad Leninovu cenu mieru v roku [[1966]]. V roku [[1983]] dostal aj významnú Cervantesovu cenu, najvyšší prejav uznania pre španielsky píšucích spisovateĺov. V roku [[1987]] rada [[Cádiz]]u ustanovila v Albertiho rodnom meste nadáciu, ktorá nesie jeho meno a ktorá spravuje aj veĺkú čásť jeho osobného archíva. Bol dvakrát ženatý, poprvýkrát zo spisovateĺkou Maríou Teresou Leónovou, a podruhýkrát s Marií Asunción Mateovou, ktorá ho v posledných rokoch reprezentovala. Zomrel okolo pôl jednej ráno [[28. október|28. októbra]] [[1999]] vo svojom rodisku, meste [[El Puerto de Santa María]].
+V roku [[1924]] Alberti obdržal Národnú cenu za svoju prvú publikovanú knihu, ''Námorník na zemi'' (''Marinero en tierra''), po ktorej sa definitívne rozhodol pre poéziu (no výtvarnému umeniu sa nikdy venovať neprestal). Počiatkom tridsiatych rokov sa priklonil k [[marxizmus|marxizmu]] a vstúpil do Komunistickej strany Španielska. V roku [[1939]] po víťazstve [[generál]]a [[Francisco Franco|Franca]] emigroval do [[Argentína|Argentíny]], kde strávil štyriadvadsať rokov; nasledujúcich pätnásť rokov žil v Taliansku. Do Španielska sa vrátil 27. apríla [[1977]] zo slovami ''"Opustil som vlasť so zaťatou päsťou, no vraciam sa, ponúkajúc vám otvorenú ruku ako gesto zmieru medzi všetkými Španielmi"''. Dostal mnoho cien a uznaní, medzi nimi napríklad Leninovu cenu mieru v roku [[1966]]. V roku [[1983]] dostal aj významnú Cervantesovu cenu, najvyšší prejav uznania pre španielsky píšucich spisovateľov. V roku [[1987]] rada [[Cádiz]]u ustanovila v Albertiho rodnom meste nadáciu, ktorá nesie jeho meno a ktorá spravuje aj veľkú časť jeho osobného archíva. Bol dvakrát ženatý, poprvýkrát zo spisovateľkou Maríou Teresou Leónovou, a po druhýkrát s Marií Asunción Mateovou, ktorá ho v posledných rokoch reprezentovala. Zomrel približne o pol jednej ráno [[28. október|28. októbra]] [[1999]] vo svojom rodisku, meste [[El Puerto de Santa María]].
 == Výberová bibliografia ==
@@ Riadok 26: / Riadok 26: @@
 * Marinero en tierra (''Námorník na zemi''), 1925
 * La amante (''Milenka''), 1926
-* El alba del alhelí (''Fialy v úsvite''), 1927 - všetky tri spojuju ĺudovú inšpiráciu s avantgardnými výbojami
+* El alba del alhelí (''Fialy v úsvite''), 1927 - všetky tri spojujú ľudovú inšpiráciu s avantgardnými výbojmi
 * Cal y canto (''Vápno a kameň''), 1929 - silná inšpirácia španielskym barokom
 * Sobre los ángeles (''O anjeloch''), 1929 - považovaná za jeho vrcholnú básnickú zbierku
-* Sermones y moradas (''Kázania a príbytky''), 1930 - táto a predchádzajúca zbierka sú inšpirovány surrealizmom
+* Sermones y moradas (''Kázania a príbytky''), 1930 - táto a predchádzajúca zbierka sú inšpirované surrealizmom
 * Consignas (''Hesla''), 1933
 * 13 bandas y 48 estrellas (''13 pruhov a 48 hviezd''), 1935
@@ Riadok 56: / Riadok 56: @@
-Výbor z Albertiho poézie vyšiel vo slovenčině pod názvom '''Premeny býka''' v preklade Jána Šimonoviča roku [[1967]] (Slovenský spisovateĺ, [[Bratislava]]).
+Výbor z Albertiho poézie vyšiel vo slovenčine pod názvom '''Premeny býka''' v preklade Jána Šimonoviča roku [[1967]] (Slovenský spisovateľ, [[Bratislava]]).
@@ Riadok 65: / Riadok 65: @@
 * La gallarda (''Pôvabná''), 1945
-Alberti psal aj prózu a štúdie.
+Alberti písal aj prózu a štúdie.
 == Literatúra a externé linky ==