Horúca škvrna (geológia): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
wiki, konvekčný, nie konvenčný |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Prominent hotspots.png|right|thumb|320px|Mapa sveta, zobrazujúca umiestnenie vybraných horúcich škvŕn (červené bodky).]] |
[[Obrázok:Prominent hotspots.png|right|thumb|320px|Mapa sveta, zobrazujúca umiestnenie vybraných horúcich škvŕn (červené bodky).]] |
||
'''Horúca škvrna''' ([[angličtina|angl.]] '' |
'''Horúca škvrna''' ([[angličtina|angl.]] ''hotspot'') je [[geológia|geologická]] lokalita na povrchu [[Zem]]e, kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k [[sopka|sopečnej činnosti]]. |
||
Toto pomenovanie prvýkrát použil John |
Toto pomenovanie prvýkrát použil geofyzik [[John Tuzo Wilson]] v roku 1963 pri opise reťaze sopečných [[Havaj (štát USA)|Havajských ostrovov]] v [[Tichý oceán|Tichom oceáne]]. Tam sa hlboko pod [[Pacifická platňa|Pacifickou tektonickou platňou]] nachádza miesto výstupu horúceho materiálu z hranice [[zemský plášť|plášťa]] a [[zemské jadro|jadra]]. Horúca škvrna je "fixovaná" a počas dlhého obdobia pohybu platne ponad ňu sa vytvorila reťaz ostrovov. |
||
Vystupujúcemu materiálu sa hovorí aj [[plášťový chochol]]. Novšie výskumy označujú za príčinu horúcej škvrny |
Vystupujúcemu materiálu sa hovorí aj [[plášťový chochol]]. Novšie výskumy označujú za príčinu horúcej škvrny konvekčný tepelný pohyb vo vrchnom plášti. Iná teória hovorí o tom, že vznik horúcej škvrny môže zapríčiniť pád [[meteorit]]u. |
||
Geológovia evidujú približne 50 horúcich škvŕn na povrchu Zeme. Medzi najznámejšie patria už spomínané |
Geológovia evidujú približne 50 horúcich škvŕn na povrchu Zeme. Medzi najznámejšie patria už spomínané Havajské ostrovy, ďalej [[Island]], Yellowstone, [[Galapágy]] a [[Réunion]]. |
||
==Externé linky== |
==Externé linky== |
Verzia z 08:32, 12. apríl 2006
Horúca škvrna (angl. hotspot) je geologická lokalita na povrchu Zeme, kde dochádza počas dlhého obdobia (milióny rokov) k sopečnej činnosti.
Toto pomenovanie prvýkrát použil geofyzik John Tuzo Wilson v roku 1963 pri opise reťaze sopečných Havajských ostrovov v Tichom oceáne. Tam sa hlboko pod Pacifickou tektonickou platňou nachádza miesto výstupu horúceho materiálu z hranice plášťa a jadra. Horúca škvrna je "fixovaná" a počas dlhého obdobia pohybu platne ponad ňu sa vytvorila reťaz ostrovov.
Vystupujúcemu materiálu sa hovorí aj plášťový chochol. Novšie výskumy označujú za príčinu horúcej škvrny konvekčný tepelný pohyb vo vrchnom plášti. Iná teória hovorí o tom, že vznik horúcej škvrny môže zapríčiniť pád meteoritu.
Geológovia evidujú približne 50 horúcich škvŕn na povrchu Zeme. Medzi najznámejšie patria už spomínané Havajské ostrovy, ďalej Island, Yellowstone, Galapágy a Réunion.