Baskovia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Revízia 3233712 používateľa 193.87.169.226 (diskusia) bola vrátená
Riadok 5: Riadok 5:
Baskovia sú pravdepodobne neindoeurópskeho pôvodu. Niekedy bývali označovaní ako [[autochtónne obyvateľstvo]], inokedy na základe spoločného jazyka, [[baskičtina|baskičtiny]], aj za [[národ]], to je však aj v samotnom Baskicku sporné. Existujú baskicky hovoriaci ľudia považujúci sa za Španielov alebo španielskojazyční Baskovia, ako aj radikálni baskickí separatisti. Podľa prieskumu z roku [[2005]] v autonómnom Baskicku sa 26 percent obyvateľov cítilo byť Baskami, 21,8 % skôr Baskami ako Španielmi a 38,5 % rovnako Baskami ako aj Španielmi.
Baskovia sú pravdepodobne neindoeurópskeho pôvodu. Niekedy bývali označovaní ako [[autochtónne obyvateľstvo]], inokedy na základe spoločného jazyka, [[baskičtina|baskičtiny]], aj za [[národ]], to je však aj v samotnom Baskicku sporné. Existujú baskicky hovoriaci ľudia považujúci sa za Španielov alebo španielskojazyční Baskovia, ako aj radikálni baskickí separatisti. Podľa prieskumu z roku [[2005]] v autonómnom Baskicku sa 26 percent obyvateľov cítilo byť Baskami, 21,8 % skôr Baskami ako Španielmi a 38,5 % rovnako Baskami ako aj Španielmi.


== Rozšírenie Baskov ==
hovno
Množstvo Baskov odišlo z [[Baskicko|Baskicka]] do rozličných častí sveta často z ekonomických alebo politických dôvodov. Veľa baskických potomkov žije v Južnej Amerike, [[Austrália|Austrálii]] a Severnej Amerike(hlavne v [[USA]], [[Mexiko|Mexiku]] a v [[Kanada|Kanade]] najmä v provinciách [[New Brunswick]] a [[Quebec]].

Veľká časť Baskov emigrovala do Južnej Ameriky, najmä do [[Peru]], [[Venezuela|Venezuely]], [[Argentína|Argentíny]], [[Uruguaj]]a, [[Mexiko|Mexika]]. V štáte [[Kalifornia]] sa nachádza najviac Baskov v [[USA]].


== Jazyk ==
== Jazyk ==

Verzia z 07:16, 26. október 2010

Známi Baskovia

Baskovia (bask. Euskaldunak, šp. Vascos, fr. Basques) sú obyvatelia severovýchodného Španielska a juhozápadného cípu Francúzska pri Biskajskom zálive. Väčšina z nich je sústredená v autonómnom spoločenstve Baskicko, kde ich žije okolo 2 milióny.

Baskovia sú pravdepodobne neindoeurópskeho pôvodu. Niekedy bývali označovaní ako autochtónne obyvateľstvo, inokedy na základe spoločného jazyka, baskičtiny, aj za národ, to je však aj v samotnom Baskicku sporné. Existujú baskicky hovoriaci ľudia považujúci sa za Španielov alebo španielskojazyční Baskovia, ako aj radikálni baskickí separatisti. Podľa prieskumu z roku 2005 v autonómnom Baskicku sa 26 percent obyvateľov cítilo byť Baskami, 21,8 % skôr Baskami ako Španielmi a 38,5 % rovnako Baskami ako aj Španielmi.

Rozšírenie Baskov

Množstvo Baskov odišlo z Baskicka do rozličných častí sveta často z ekonomických alebo politických dôvodov. Veľa baskických potomkov žije v Južnej Amerike, Austrálii a Severnej Amerike(hlavne v USA, Mexiku a v Kanade najmä v provinciách New Brunswick a Quebec.

Veľká časť Baskov emigrovala do Južnej Ameriky, najmä do Peru, Venezuely, Argentíny, Uruguaja, Mexika. V štáte Kalifornia sa nachádza najviac Baskov v USA.

Jazyk

Jazykom Baskov je baskičtina, ktorá je izolovaným jazykom. Nepatrí medzi indoeurópske jazyky. Baskičtina je dnes moderný jazyk, ktorý je používaný v novinách, ako aj v každodennej komunikácii.

Baskická kuchyňa

Baskická kuchyňa je srdcom baskickej kultúry. Považuje sa za jednu z najlepších v Španielsku. V 19. storočí v San Sebastiáne vznikli prvé gastronomické spolky. Hrali sa v nich karty a iné stolné hry a hlavne sa tu dobre varilo. Ženy sem však nemali prístup. Gastronomické spolky existujú dodnes a byť členom spolku je otázkou mužskej prestíže.

Náboženstvo

Väčšina Baskov sú rímskokatolíci. Približne 50 % z nich sú veriaci a zvyšok sú agnostici alebo ateisti. Z Baskicka pochádzajú mnohé cirkevné osobnosti ako František Xavérsky alebo Ignác z Loyoly, zakladateľ Jezuitov.

Športy

Baskovia súťažia v mnohých netradičných športoch:

Sokatira - preťahovanie lanom

Segalaritza - kosenie trávy kosou

Estropadak - preteky na regatách

Aizkolaritza - preteky v rúbaní dreva

Pelota - je druh tenisovej hry. Hráči odpaľujú loptičku proti stene, pričom sa môže dotknúť zeme len jeden raz a potom sa musí odohrať. Hráč získava bod keď protihráč nie je schopný loptu odohrať alebo ju odpáli mimo hry.