Francesco Petrarca: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Boti
182 729 editací
d r2.7.1) (robot Pridal: eu:Petrarka
Bez shrnutí editace
Riadok 8: Riadok 8:
|Dátum úmrtia = [[19. júl]] [[1374]]
|Dátum úmrtia = [[19. júl]] [[1374]]
|Miesto úmrtia =
|Miesto úmrtia =
}}
}}

⚫
[[Súbor:Petrarca01.jpg|náhľad|Socha v Uffizi, Florencia]]


⚫
[[Súbor:Petrarca01.jpg|200px|náhľad|Socha v Uffizi, Florencia]]
'''Francesco Petrarca''' (tiež ''Petrarca'' alebo ''Petrarch'', * [[20. júl]] [[1304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353]] žil poväčšinou utiahnuto pri [[Avignon]]e.
'''Francesco Petrarca''' (tiež ''Petrarca'' alebo ''Petrarch'', * [[20. júl]] [[1304]], [[Arezzo]] – † [[19. júl]] [[1374]], [[Arquà]] pri [[Padova|Padove]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[básnik]], predstaviteľ [[renesančný humanizmus|renesančného humanizmu]]. Do roku [[1353]] žil poväčšinou utiahnuto pri [[Avignon]]e.


Riadok 16: Riadok 17:


== Život ==
== Život ==

F. Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313]] presťahoval do [[Avignon]]u, kde zahájil svoje štúdium, od roku [[1318]] študoval práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku [[1326]] sa stal [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343]] bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijal [[biskupstvo]].
F. Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313]] presťahoval do [[Avignon]]u, kde zahájil svoje štúdium, od roku [[1318]] študoval práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku [[1326]] sa stal [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343]] bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijal [[biskupstvo]].


Riadok 26: Riadok 26:


== Tvorba ==
== Tvorba ==

Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka ''Spevník''(Canzionere). U nás vyšla pod názvom ''Sonety pre Lauru''. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných [[Báseň|básní]] – najmä [[sonet]]ov - v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.
Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka ''Spevník''(Canzionere). U nás vyšla pod názvom ''Sonety pre Lauru''. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných [[Báseň|básní]] – najmä [[sonet]]ov - v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.


Riadok 49: Riadok 48:
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/petrarca_f.html}}
* {{filit|fvp/petrarca_f.html}}
* [[s:la:Liber:De remediis utriusque fortunae|''De remediis utriusque fortunae'', Cremonae, B. de Misintis ac Caesaris Parmensis, 1492.]] ([[Wikisource|Vicifons]])

{{Biografický výhonok}}


{{DEFAULTSORT:Petrarca, Francesco}}
{{DEFAULTSORT:Petrarca, Francesco}}

Verzia z 09:27, 20. jún 2011

Francesco Petrarca
taliansky učenec, básnik a humanista
taliansky učenec, básnik a humanista
Narodenie20. júl 1304
Úmrtie19. júl 1374
Odkazy
Projekt
Guttenberg		Francesco Petrarca
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Francesco Petrarca
Socha v Uffizi, Florencia

Francesco Petrarca (tiež Petrarca alebo Petrarch, * 20. júl 1304, Arezzo – † 19. júl 1374, Arquà pri Padove) bol taliansky básnik, predstaviteľ renesančného humanizmu. Do roku 1353 žil poväčšinou utiahnuto pri Avignone.

Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením Augustína a Cicera, ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.

Život

F. Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku 1313 presťahoval do Avignonu, kde zahájil svoje štúdium, od roku 1318 študoval práva v Montpellier a potom (od roku 1322) v Bologni, štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku 1326 sa stal kňazom. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval pápeža k návratu do Ríma. Roku 1343 bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do Neapola, po návrate neprijal biskupstvo.

Roku 1347 vyzýval pri vzbure v Ríme k obnove antického Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať kanonikát v Parme.

Roku 1353 sa presťahoval do Milána, kde až do roku 1362 pôsobil v diplomatických službách arcibiskupa G. Viscontiho.

Roku 1362 sa presťahoval do Benátok, odkiaľ bol roku 1370 pápežom Urbanom pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavil jeho vek a v Padove ochorel natoľko, že už nemohol pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahol do ústrania a až do smrti žil u svojej dcéry v dedinke Arquà.

Tvorba

Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka Spevník(Canzionere). U nás vyšla pod názvom Sonety pre Lauru. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných básní – najmä sonetov - v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.

Zbierka sonetov v ich klasickej forme(4,4,3,3) pozostáva z dvoch častí:

  1. "Za Laurinho života", ktorá obsahuje 207 sonetov v origináli
  2. "Po Laurinej smrti", obsahuje 86 sonetov v origináli
  3. "Trionfi", ktoré sú menej významné(menej kvalitné)a v slovenskom vydaní neboli zahrnuté.

Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvý krát 6.4.1327 v Avignone na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 1348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.[1]

V roku 1341 bol korunovaný v Ríme na Veľkonočnú nedeľu za kráľa básnikov vavrínovým vencom.

Referencie

  • Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad: Ľ.Peterajová a Vojtech, Mihálik, Doslov
  • ↑ Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad: Ľ.Peterajová a Vojtech, doslov Mihálik, Doslov

    • Pozri aj

    Iné projekty

    Externé odkazy

    • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
    Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Francesco_Petrarca&oldid=3717856“