Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 24: Riadok 24:
}}
}}


'''Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská''' (* [[28. august]] [[1691]], [[Braunschweig]] - † [[21. december]] [[1750]], [[Viedeň]]) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu [[Welfovci|Welfovcov]], dcéra vojvodu [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-lüneburský|Ľudovíta Rudolfa]] (* [[1671]] - † [[1735]]) a [[Kristína Lujza Öttingenská|Kristíny Lujzy Öttingenskej]] (* [[1671]] - † [[1747]]), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu [[Anton Ulrich Brunšvicko-wolfenbüttelský|Antona Ulricha]].
'''Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská''' (* [[28. august]] [[1691]], [[Braunschweig]] – † [[21. december]] [[1750]], [[Viedeň]]) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu [[Welfovci|Welfovcov]], dcéra vojvodu [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-lüneburský|Ľudovíta Rudolfa]] (* [[1671]] – † [[1735]]) a [[Kristína Lujza Öttingenská|Kristíny Lujzy Öttingenskej]] (* [[1671]] – † [[1747]]), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu [[Anton Ulrich Brunšvicko-wolfenbüttelský|Antona Ulricha]].


== Manželstvo ==
== Manželstvo ==
V lete roku [[1708]] sa vydala za habsburského arcivojvodu [[Karol VI. Habsburský|Karola]], ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla [[1. augusta]] 1708 v [[Barcelona|Barcelone]], kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala.
V lete roku [[1708]] sa vydala za habsburského arcivojvodu [[Karol VI. Habsburský|Karola]], ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla [[1. augusta]] 1708 v [[Barcelona|Barcelone]], kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala.


Mladý pár žil potom v [[Španielsko|Španielsku]] až do roku [[1711]], kedy zomrel Karolov starší brat, cisár [[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]]. Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku [[1713]], keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku.
Mladý pár žil potom v [[Španielsko|Španielsku]] až do roku [[1711]], kedy zomrel Karolov starší brat, cisár [[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]] Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku [[1713]], keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku.


== Korunovácie ==
== Korunovácie ==
Riadok 35: Riadok 35:


== Rodinné pomery ==
== Rodinné pomery ==
Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku [[1716]], sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* [[13. apríl]] [[1716]] - † [[4. november]] [[1716]]). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry:
Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku [[1716]], sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* [[13. apríl]] [[1716]] – † [[4. november]] [[1716]]). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry:
* [[Mária Terézia]] (* [[13. máj]] [[1717]] - † [[29. november]] [[1780]]) ∞ lotrinský vojvoda [[František I. Lotrinský|František Štefan I.]]
* [[Mária Terézia]] (* [[13. máj]] [[1717]] – † [[29. november]] [[1780]]) ∞ lotrinský vojvoda [[František I. Lotrinský|František Štefan I.]]
* [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna]] (* [[14. september]] [[1718]] - † [[16. december]] [[1744]]) ∞ vojvoda [[Karol Alexander Lotrinský]] ([[1712]] - [[1780]])
* [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna]] (* [[14. september]] [[1718]] – † [[16. december]] [[1744]]) ∞ vojvoda [[Karol Alexander Lotrinský]] ([[1712]]{{--}}[[1780]])
* Mária Amália (* [[1724]] - † [[1730]])
* Mária Amália (* [[1724]] – † [[1730]])


Po manželovej smrti v roku [[1740]] žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe [[Pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]] Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej hrobke]] vo Viedni.
Po manželovej smrti v roku [[1740]] žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe [[Pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]] Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej hrobke]] vo Viedni.
Riadok 46: Riadok 46:
{{s-reg}}
{{s-reg}}
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}}
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa]]|roky=[[1711]] - [[1740]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa]]|roky=[[1711]]{{--}}[[1740]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]]}}
|-
|-
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}}
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek českých panovníkov|Česká]], [[Zoznam manželiek uhorských panovníkov|uhorská]], [[Zoznam manželiek chorvátskych panovníkov|chorvátska a slavónska kráľovná]]|roky=[[1711]] - [[1740]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek českých panovníkov|Česká]], [[Zoznam manželiek uhorských panovníkov|uhorská]], [[Zoznam manželiek chorvátskych panovníkov|chorvátska a slavónska kráľovná]]|roky=[[1711]]{{--}}[[1740]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Ludovika Španielska|Mária Ludovika]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Ludovika Španielska|Mária Ludovika]]}}
|-
|-
{{s-pred|pred=[[Mária Anna Orleánska]]}}
{{s-pred|pred=[[Mária Anna Orleánska]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek a manželov sicílskych panovníkov|Sicílska kráľovná]]|roky=[[1720]] - [[1734]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek a manželov sicílskych panovníkov|Sicílska kráľovná]]|roky=[[1720]]{{--}}[[1734]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Saská]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Saská]]}}
{{s-end}}
{{s-end}}



== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 66: Riadok 65:


{{DEFAULTSORT:Wolfenbüttelská, Alžbeta Kristína Braunschweinsko}}
{{DEFAULTSORT:Wolfenbüttelská, Alžbeta Kristína Braunschweinsko}}

[[Kategória:Narodenia v 1691]]
[[Kategória:Narodenia v 1691]]
[[Kategória:Úmrtia v 1750]]
[[Kategória:Úmrtia v 1750]]

Verzia z 07:57, 2. august 2011

Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa; Kráľovná česká, uhorská, chorvátska, sicílska, sardínska a neapolská; Rakúska vojvodkyňa
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaWelfovci
Korunovácia1723
PredchodcaAmália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
NástupcaMária Amália Habsburská
Biografické údaje
Narodenie28. august 1691
Braunschweig
Úmrtie21. december 1750
Viedeň
PochovanieKapucínska krypta, Viedeň
Rodina
Manžel
OtecĽudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
MatkaKristína Lujza Öttingenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
(multimediálne súbory na commons)

Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská (* 28. august 1691, Braunschweig – † 21. december 1750, Viedeň) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu Welfovcov, dcéra vojvodu Ľudovíta Rudolfa (* 1671 – † 1735) a Kristíny Lujzy Öttingenskej (* 1671 – † 1747), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu Antona Ulricha.

Manželstvo

V lete roku 1708 sa vydala za habsburského arcivojvodu Karola, ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo vojne o španielske dedičstvo. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla 1. augusta 1708 v Barcelone, kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala.

Mladý pár žil potom v Španielsku až do roku 1711, kedy zomrel Karolov starší brat, cisár Jozef I. Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku 1713, keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku.

Korunovácie

18. októbra1714 bola v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovaná na uhorskú kráľovnú. V septembri 1723, deväť rokov po uhorskej korunovácii, bola spolu s manželom v Prahe korunovaná svätováclavskou korunou českých kráľov.

Rodinné pomery

Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku 1716, sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* 13. apríl 1716 – † 4. november 1716). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry:

Po manželovej smrti v roku 1740 žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe pragmatickej sankcie Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v kapucínskej hrobke vo Viedni.

Vladárske tituly

Vladárske tituly
Predchodca
Amália Vilhelmína
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa
1711 – 1740
Nástupca
Mária Amália
Predchodca
Amália Vilhelmína
Česká, uhorská, chorvátska a slavónska kráľovná
1711 – 1740
Nástupca
Mária Ludovika
Predchodca
Mária Anna Orleánska
Sicílska kráľovná
1720 – 1734
Nástupca
Mária Amália Saská

Iné projekty

Zdroj