Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.4) (robot Zmenil: pt:Isabel Cristina de Brunswick-Wolfenbüttel (1691-1750) |
d typo gram |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
}} |
}} |
||
'''Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská''' (* [[28. august]] [[1691]], [[Braunschweig]] |
'''Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská''' (* [[28. august]] [[1691]], [[Braunschweig]] – † [[21. december]] [[1750]], [[Viedeň]]) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu [[Welfovci|Welfovcov]], dcéra vojvodu [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-lüneburský|Ľudovíta Rudolfa]] (* [[1671]] – † [[1735]]) a [[Kristína Lujza Öttingenská|Kristíny Lujzy Öttingenskej]] (* [[1671]] – † [[1747]]), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu [[Anton Ulrich Brunšvicko-wolfenbüttelský|Antona Ulricha]]. |
||
== Manželstvo == |
== Manželstvo == |
||
V lete roku [[1708]] sa vydala za habsburského arcivojvodu [[Karol VI. Habsburský|Karola]], ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla [[1. augusta]] 1708 v [[Barcelona|Barcelone]], kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala. |
V lete roku [[1708]] sa vydala za habsburského arcivojvodu [[Karol VI. Habsburský|Karola]], ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla [[1. augusta]] 1708 v [[Barcelona|Barcelone]], kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala. |
||
Mladý pár žil potom v [[Španielsko|Španielsku]] až do roku [[1711]], kedy zomrel Karolov starší brat, cisár [[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]] |
Mladý pár žil potom v [[Španielsko|Španielsku]] až do roku [[1711]], kedy zomrel Karolov starší brat, cisár [[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]] Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku [[1713]], keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku. |
||
== Korunovácie == |
== Korunovácie == |
||
Riadok 35: | Riadok 35: | ||
== Rodinné pomery == |
== Rodinné pomery == |
||
Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku [[1716]], sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* [[13. apríl]] [[1716]] |
Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku [[1716]], sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* [[13. apríl]] [[1716]] – † [[4. november]] [[1716]]). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry: |
||
* [[Mária Terézia]] (* [[13. máj]] [[1717]] |
* [[Mária Terézia]] (* [[13. máj]] [[1717]] – † [[29. november]] [[1780]]) ∞ lotrinský vojvoda [[František I. Lotrinský|František Štefan I.]] |
||
* [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna]] (* [[14. september]] [[1718]] |
* [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna]] (* [[14. september]] [[1718]] – † [[16. december]] [[1744]]) ∞ vojvoda [[Karol Alexander Lotrinský]] ([[1712]]{{--}}[[1780]]) |
||
* Mária Amália (* [[1724]] |
* Mária Amália (* [[1724]] – † [[1730]]) |
||
Po manželovej smrti v roku [[1740]] žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe [[Pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]] Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej hrobke]] vo Viedni. |
Po manželovej smrti v roku [[1740]] žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe [[Pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]] Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej hrobke]] vo Viedni. |
||
Riadok 46: | Riadok 46: | ||
{{s-reg}} |
{{s-reg}} |
||
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}} |
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}} |
||
{{s-teraz|teraz=[[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa]]|roky=[[1711]] |
{{s-teraz|teraz=[[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa]]|roky=[[1711]]{{--}}[[1740]]}} |
||
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]]}} |
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]]}} |
||
|- |
|- |
||
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}} |
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}} |
||
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek českých panovníkov|Česká]], [[Zoznam manželiek uhorských panovníkov|uhorská]], [[Zoznam manželiek chorvátskych panovníkov|chorvátska a slavónska kráľovná]]|roky=[[1711]] |
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek českých panovníkov|Česká]], [[Zoznam manželiek uhorských panovníkov|uhorská]], [[Zoznam manželiek chorvátskych panovníkov|chorvátska a slavónska kráľovná]]|roky=[[1711]]{{--}}[[1740]]}} |
||
{{s-potom|potom=[[Mária Ludovika Španielska|Mária Ludovika]]}} |
{{s-potom|potom=[[Mária Ludovika Španielska|Mária Ludovika]]}} |
||
|- |
|- |
||
{{s-pred|pred=[[Mária Anna Orleánska]]}} |
{{s-pred|pred=[[Mária Anna Orleánska]]}} |
||
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek a manželov sicílskych panovníkov|Sicílska kráľovná]]|roky=[[1720]] |
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek a manželov sicílskych panovníkov|Sicílska kráľovná]]|roky=[[1720]]{{--}}[[1734]]}} |
||
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Saská]]}} |
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Saská]]}} |
||
{{s-end}} |
{{s-end}} |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Riadok 66: | Riadok 65: | ||
{{DEFAULTSORT:Wolfenbüttelská, Alžbeta Kristína Braunschweinsko}} |
{{DEFAULTSORT:Wolfenbüttelská, Alžbeta Kristína Braunschweinsko}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1691]] |
[[Kategória:Narodenia v 1691]] |
||
[[Kategória:Úmrtia v 1750]] |
[[Kategória:Úmrtia v 1750]] |
Verzia z 07:57, 2. august 2011
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská | |
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa; Kráľovná česká, uhorská, chorvátska, sicílska, sardínska a neapolská; Rakúska vojvodkyňa | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Welfovci |
Korunovácia | 1723 |
Predchodca | Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská |
Nástupca | Mária Amália Habsburská |
Biografické údaje | |
Narodenie | 28. august 1691 Braunschweig |
Úmrtie | 21. december 1750 Viedeň |
Pochovanie | Kapucínska krypta, Viedeň |
Rodina | |
Manžel | |
Otec | Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský |
Matka | Kristína Lujza Öttingenská |
Odkazy | |
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská (multimediálne súbory na commons) | |
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská (* 28. august 1691, Braunschweig – † 21. december 1750, Viedeň) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu Welfovcov, dcéra vojvodu Ľudovíta Rudolfa (* 1671 – † 1735) a Kristíny Lujzy Öttingenskej (* 1671 – † 1747), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu Antona Ulricha.
Manželstvo
V lete roku 1708 sa vydala za habsburského arcivojvodu Karola, ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo vojne o španielske dedičstvo. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla 1. augusta 1708 v Barcelone, kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala.
Mladý pár žil potom v Španielsku až do roku 1711, kedy zomrel Karolov starší brat, cisár Jozef I. Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku 1713, keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku.
Korunovácie
18. októbra1714 bola v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovaná na uhorskú kráľovnú. V septembri 1723, deväť rokov po uhorskej korunovácii, bola spolu s manželom v Prahe korunovaná svätováclavskou korunou českých kráľov.
Rodinné pomery
Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku 1716, sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* 13. apríl 1716 – † 4. november 1716). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry:
- Mária Terézia (* 13. máj 1717 – † 29. november 1780) ∞ lotrinský vojvoda František Štefan I.
- Mária Anna (* 14. september 1718 – † 16. december 1744) ∞ vojvoda Karol Alexander Lotrinský (1712 – 1780)
- Mária Amália (* 1724 – † 1730)
Po manželovej smrti v roku 1740 žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe pragmatickej sankcie Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v kapucínskej hrobke vo Viedni.
Vladárske tituly
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Amália Vilhelmína |
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa 1711 – 1740 |
Nástupca Mária Amália |
Predchodca Amália Vilhelmína |
Česká, uhorská, chorvátska a slavónska kráľovná 1711 – 1740 |
Nástupca Mária Ludovika |
Predchodca Mária Anna Orleánska |
Sicílska kráľovná 1720 – 1734 |
Nástupca Mária Amália Saská |
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alžběta Kristýna Brunšvicko-Wolfenbüttelská na českej Wikipédii.