Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa; Kráľovná česká, uhorská, chorvátska, sicílska, sardínska a neapolská; Rakúska vojvodkyňa
Kaiserin Elisabeth Christine.jpg
Panovanie
Dynastia Welfovci
Korunovácia 1723
Predchodca Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
Nástupca Mária Amália Habsburská
Biografické údaje
Narodenie 28. august 1691
Braunschweig, Nemecko
Úmrtie 21. december 1750 (59 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Pochovanie Kapucínska krypta, Viedeň
Rodina
Manžel Karol VI. Habsburský
Otec Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
Matka Kristína Lujza Öttingenská
Iné odkazy
Commons-logo.svg Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská

Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská (* 28. august 1691, Braunschweig, Nemecko – † 21. december 1750, Viedeň, Rakúsko) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu Welfovcov, dcéra vojvodu Ľudovíta Rudolfa (* 1671 – † 1735) a Kristíny Lujzy Öttingenskej (* 1671 – † 1747), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu Antona Ulricha.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 1708 sa vydala za habsburského arcivojvodu Karola, ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo vojne o španielske dedičstvo. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla 1. augusta 1708 v Barcelone, kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala.

Mladý pár žil potom v Španielsku až do roku 1711, kedy zomrel Karolov starší brat, cisár Jozef I. Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku 1713, keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku.

Korunovácie[upraviť | upraviť zdroj]

18. októbra 1714 bola v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovaná za uhorskú kráľovnú. V septembri 1723, deväť rokov po uhorskej korunovácii, bola spolu s manželom v Prahe korunovaná svätováclavskou korunou českých kráľov.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku 1716, sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* 13. apríl 1716 – † 4. november 1716). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry:

Po manželovej smrti v roku 1740 žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe pragmatickej sankcie Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v kapucínskej hrobke vo Viedni.

Vladárske tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Vladárske tituly
Predchodca
Amália Vilhelmína
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa
1711 – 1740
Nástupca
Mária Amália
Česká, uhorská, chorvátska a slavónska kráľovná
1711 – 1740
Nástupca
Mária Ludovika
Predchodca
Mária Anna Orleánska
Sicílska kráľovná
1720 – 1734
Nástupca
Mária Amália Saská

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]