Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
d pridaná Kategória:Teória pravdy pomocou použitia HotCat |
|||
| Riadok 42: | Riadok 42: | ||
Podľa [[Korešpondenčná teória pravdy|korešpondenčnej teórie]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so [[skutočnosť]]ou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: ''Veritas est adaequatio rei et intellectus'' (Pravda je zhoda veci a rozumu). |
Podľa [[Korešpondenčná teória pravdy|korešpondenčnej teórie]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so [[skutočnosť]]ou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: ''Veritas est adaequatio rei et intellectus'' (Pravda je zhoda veci a rozumu). |
||
Najzrozumiteľnejší výklad významu slova pravdy poskytuje internetový diskutér vystupujúci na internete pod nickom '''TvojOponent''', citujem: |
|||
Pravda je výsledok racionálneho myslenia. |
|||
Aj matematika má svoje pravdy,napr.súčet,podiel,rozdiel...,podobne môžeme nájsť špecifické pravdy aj v iných oboroch.Pravda v súdnom konaní je rozsudok.Vo fyzike môže byť pravdou definícia alebo poučka.Pravdy v rôznych oboroch majú rôzne pomenovania,vždy je to ale výsledok/racionálnej úvahy/V chémii môže byť pravdou chemický vzorec. |
|||
Pravda je odpoveď na otázku spĺňajúca vopred zadefinované kritériá.Inými slovami je to správna odpoveď na otázku. |
|||
Pravda sa mení a je závislá na vedomostiach, skúsenostiach a platných pravidlách prírodných i spoločenských.To sú premenné pri hľadaní pravdy. |
|||
Pravda je koreň rovnice s mnohými premennými,hľadanie pravdy je jej riešenie. |
|||
Cesta poznania a teda hľadania pravdy nie je cesta prvej triedy a už vonkoncom to nie je diaľnica.Je to krivoľaká a hrboľatá cesta plná výmoľov,ktorá je dláždená chybami,omylmi,tápaním,neúspechmi,blúdením,tragédiami...avšak každý z týchto dlažobných kameňov má svoje miesto a je nevyhnutný na ceste poznania.Každý objav a skúsenosť i prehra je súčasťou tejto cesty-ak by sme opovrhli niektorou z dlažobných kociek,na ceste by vznikol výmoľ brániaci poznaniu.Aj bezvýznamné udalosti a osudy neznámych ľudí sú súčasťou tejto cesty. Poznatky a poučenia dlažobné kocky upevňujú a tým spevňujú celú cestu.Platí to aj naopak. |
|||
Klamstvo je úmyselne chybný výsledok racionálneho myslenia. |
|||
Omyl je neúmyselne chybný výsledok racionálneho myslenia. |
|||
Hlúposť je dobrovoľné zotrvávanie v omyle. |
|||
Racionálne myslenie je spôsob myslenia založený na hľadaní súvislostí a jeho výsledkom je pravda. |
|||
Pravda je vždy subjektívna,nikdy nie je objektívna.Za objektívnu pravdu sa často považuje pravda skupiny subjektov,i keď je presnejšie označenie kolektívne subjektívna pravda.Ojektívnou pravdou je priamy výrok Boha ako najdokonalejšieho bytia. |
|||
Pravda je nadradená svedomiu a ovplyvňuje ho. |
|||
Názorový súlad je zhoda právd viacerých subjektov. |
|||
Podstata škriepky je v porovnaní rozdielnych výsledkov-právd.Tie môžu byť rozdielne vplyvom odlišných skúseností,pravdu môžu mať všetci. |
|||
Spor o pravdu a o pravde je stretom ideológií.Na jednej strane sú to ľudia veriaci,teda ľudia veriaci v bytie Boha ako absolútnej dokonalosti,krásy i poznania.Boh pozná odpoveď na každú otázku,človek tieto odpovede postupne odkrýva.Odpovede teda existujú,ale človek ich len postupne spoznáva.Neveriaci vychádzajú z poznania,že odpovede sú limitované vedomosťami človeka a menia sa v závislosti od zmeny úrovne vedy.Tento spor je neriešiteľný do okamihu potvrdenia alebo vyvrátenia existencie Boha.Rozumiem ľuďom,kt.tvrdia,že pravda existuje rovnako,ako rozumiem ľuďom tvrdiacim opak.Každý má totiž iné východiská. |
|||
Tí,ktorí tvrdia,že pravda neexistuje,však v základe svojho presvedčenia popierajú výrok o neexistencii pravdy,pretože svoj názor zakladajú na tvrdení,že pravda neexistuje a súčasne tento výrok považujú za pravdivý.Ak by bola pravda,že pravda neexistuje,nemohla by byť pravdou ani veta tvrdiaca,že pravda neexistuje,teda by zákonite mala existovať,čím by sa ale poprel filozofický základ stúpencov popierania pravdy.Teda logicky pravda existuje. |
|||
Schopnosť myslieť z nás robí bytosti schopné robiť hlúposti. |
|||
Neschoponosť človeka uvedomiť si našu rozumovú obmedzenosť ho robí najhlúpejšou bytosťou na Zemi. |
|||
Zdroj: [https://sites.google.com/site/tvojoponent/uvahy] |
|||
== Večná pravda == |
== Večná pravda == |
||
Verzia z 09:31, 19. január 2012
Pravda je filozofická kategória.
Druhy/príklady pravdy
Názory na pravdu
Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.
V antickom období je pravda je chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.
Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
Podľa Hegela je pravda celok.
Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
Pravda podľa Williama Jamesa:... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...
Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.[1]
Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.
Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.
Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.
Nicholas Rescher zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
Podľa korešpondenčnej teórie pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok Priemer Slnka je 1 400 000 km je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. 1011 b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).
Najzrozumiteľnejší výklad významu slova pravdy poskytuje internetový diskutér vystupujúci na internete pod nickom TvojOponent, citujem: Pravda je výsledok racionálneho myslenia.
Aj matematika má svoje pravdy,napr.súčet,podiel,rozdiel...,podobne môžeme nájsť špecifické pravdy aj v iných oboroch.Pravda v súdnom konaní je rozsudok.Vo fyzike môže byť pravdou definícia alebo poučka.Pravdy v rôznych oboroch majú rôzne pomenovania,vždy je to ale výsledok/racionálnej úvahy/V chémii môže byť pravdou chemický vzorec. Pravda je odpoveď na otázku spĺňajúca vopred zadefinované kritériá.Inými slovami je to správna odpoveď na otázku. Pravda sa mení a je závislá na vedomostiach, skúsenostiach a platných pravidlách prírodných i spoločenských.To sú premenné pri hľadaní pravdy. Pravda je koreň rovnice s mnohými premennými,hľadanie pravdy je jej riešenie.
Cesta poznania a teda hľadania pravdy nie je cesta prvej triedy a už vonkoncom to nie je diaľnica.Je to krivoľaká a hrboľatá cesta plná výmoľov,ktorá je dláždená chybami,omylmi,tápaním,neúspechmi,blúdením,tragédiami...avšak každý z týchto dlažobných kameňov má svoje miesto a je nevyhnutný na ceste poznania.Každý objav a skúsenosť i prehra je súčasťou tejto cesty-ak by sme opovrhli niektorou z dlažobných kociek,na ceste by vznikol výmoľ brániaci poznaniu.Aj bezvýznamné udalosti a osudy neznámych ľudí sú súčasťou tejto cesty. Poznatky a poučenia dlažobné kocky upevňujú a tým spevňujú celú cestu.Platí to aj naopak.
Klamstvo je úmyselne chybný výsledok racionálneho myslenia. Omyl je neúmyselne chybný výsledok racionálneho myslenia. Hlúposť je dobrovoľné zotrvávanie v omyle. Racionálne myslenie je spôsob myslenia založený na hľadaní súvislostí a jeho výsledkom je pravda. Pravda je vždy subjektívna,nikdy nie je objektívna.Za objektívnu pravdu sa často považuje pravda skupiny subjektov,i keď je presnejšie označenie kolektívne subjektívna pravda.Ojektívnou pravdou je priamy výrok Boha ako najdokonalejšieho bytia. Pravda je nadradená svedomiu a ovplyvňuje ho.
Názorový súlad je zhoda právd viacerých subjektov. Podstata škriepky je v porovnaní rozdielnych výsledkov-právd.Tie môžu byť rozdielne vplyvom odlišných skúseností,pravdu môžu mať všetci. Spor o pravdu a o pravde je stretom ideológií.Na jednej strane sú to ľudia veriaci,teda ľudia veriaci v bytie Boha ako absolútnej dokonalosti,krásy i poznania.Boh pozná odpoveď na každú otázku,človek tieto odpovede postupne odkrýva.Odpovede teda existujú,ale človek ich len postupne spoznáva.Neveriaci vychádzajú z poznania,že odpovede sú limitované vedomosťami človeka a menia sa v závislosti od zmeny úrovne vedy.Tento spor je neriešiteľný do okamihu potvrdenia alebo vyvrátenia existencie Boha.Rozumiem ľuďom,kt.tvrdia,že pravda existuje rovnako,ako rozumiem ľuďom tvrdiacim opak.Každý má totiž iné východiská. Tí,ktorí tvrdia,že pravda neexistuje,však v základe svojho presvedčenia popierajú výrok o neexistencii pravdy,pretože svoj názor zakladajú na tvrdení,že pravda neexistuje a súčasne tento výrok považujú za pravdivý.Ak by bola pravda,že pravda neexistuje,nemohla by byť pravdou ani veta tvrdiaca,že pravda neexistuje,teda by zákonite mala existovať,čím by sa ale poprel filozofický základ stúpencov popierania pravdy.Teda logicky pravda existuje.
Schopnosť myslieť z nás robí bytosti schopné robiť hlúposti. Neschoponosť človeka uvedomiť si našu rozumovú obmedzenosť ho robí najhlúpejšou bytosťou na Zemi. Zdroj: [1]
Večná pravda
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri dogma).
Zdroje
- ↑ Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.
Pozri aj
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pravda (filozofia)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravda (filozofia)
