Aiolos (syn Helléna): Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
d r2.7.1) (robot Pridal: bg:Еол (син на Елин) |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] |
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]] |
||
[[bg:Еол (син на Елин)]] |
|||
[[ca:Èol (fill d'Hel·lè)]] |
[[ca:Èol (fill d'Hel·lè)]] |
||
[[de:Aiolos (Stammvater)]] |
[[de:Aiolos (Stammvater)]] |
Verzia z 00:45, 27. február 2012
Aiolos (iné názvy: Aeolus, nesprávne(?) Aiólos, zriedkavo Eol; starogr. Αἴολος – Aiolos, latinsky Aeolus) je v gréckej mytológii syn praotca Grékov Helléna. Bol kráľ v Tesálii a zakladateľ kmeňa Aiolov.
Aiolos bol najstarším synom Helléna a jeho manželky nymfy Orséis. Jeho mladšími bratmi boli Xuthos a Dóros. Po smrti Helléna sa nástupcom na tesálskom tróne stal jeho prvorodený syn Aiolos.
Zo vzťahu Aiola a Cheirónovej dcéry veštice Theie sa narodila Melanippé[1]. Dcéra Melanippé žila na kráľovskom dvore svojho otca, neskôr ju otec premenoval na Arné a najal jej za vychovávateľa muža menom Desmontes. Keď Arné dospela zapáčila sa bohu morí Poseidónovi a po krátkom čase mu porodila dvojčatá. Jedno dieťa dostalo meno Aiolos a stalo sa v dospelosti vládcom vetrov, zatiaľ čo druhé, menom Boiótos matka vrátila do Tesálie, kde sa jej potom tento syn stal kráľom južnej Tesálie.
Tesálsky kráľ Aiolos sa oženil s Enaretou dcérou Déimacha s ktorou mal mnoho detí – najviac antických autorov uvádza, že sa im narodilo sedem chlapcov a päť dievčat[2] , ale sú aj mýty, kde sa ich počet uvádza väčší. Podľa niektorých mýtov, mali štyroch synov, ktorí založili štyri grécke kmene.
Aiolos mal päť dcér, Kanaku, Alkyonu, Perimédu, Kalyku, Peisidiku a sedem synov:
- Krétheus založil mesto Iólkos
- Sizyfos založil Korint
- Salmóneus založil Salmónu
- Magnes vládol v Magnésii
- Athamas vládol v boiótskom meste Orchomenos
- Deión vládol vo Fókide
- Periéres vládol v Messénii
Po jeho smrti sa kráľom Tesálie stal syn Salmóneus, aj keď podľa zákona ním mal byť prvorodený Sizyfos.
Mnohí neskorší antickí autori stotožňovali tesálského kráľa Aiola s Aiolom vládcom vetrov, ale iní tvrdili, že medzi nimi žiadny vzťah neexistuje.
Referencie
- ↑ Hyginus Mythographus, Fabulae, 157.
- ↑ Pseudo-Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2 – 3.
Zdroje
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038 Chybné ISBN. (slovenský jazyk)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aiolosz thesszáliai király na maďarskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).