Pogrom: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
fix
Riadok 1: Riadok 1:
{{bez zdroja}}
[[Súbor:Ekaterinoslav1905.jpg|náhľad|Obete, zväčša židovské deti po pogrome v Jekaterinoslave (dnes [[Dnepropetrovsk]]) v roku 1905]]
[[Súbor:Ekaterinoslav1905.jpg|náhľad|Obete, zväčša židovské deti po pogrome v Jekaterinoslave (dnes [[Dnepropetrovsk]]) v roku 1905]]
'''Pogrom''' ({{v jazyku|rus|погром}} - dosl. pohroma) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej [[Náboženstvo|nábožensky]], [[Rasa (človek)|rasovo]] alebo [[národ]]nostne, obyčajne spojená s [[Vražda|vraždením]] a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali [[Antisemitizmus|protižidovské]] akcie v cárskom [[Rusko|Rusku]].
'''Pogrom''' ({{v jazyku|rus|погром}} - dosl. pohroma) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej [[Náboženstvo|nábožensky]], [[Rasa (človek)|rasovo]] alebo [[národ]]nostne, obyčajne spojená s [[Vražda|vraždením]] a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali [[Antisemitizmus|protižidovské]] akcie v cárskom [[Rusko|Rusku]].


Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia [[cár]]a [[Alexandra II.]] Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.
Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia [[cár]]a [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]] Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.


Nový cár [[Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas ruskej občianskej vojny (1917 - 1922) došlo na rôzných miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom s počtom židovských obetí medzi 70 - 250 000. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku [[Simon Petrljura|Simona Petljury]], 25% [[Zelená armáda]] a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% [[Bielogvardejci]], najmä oddiely [[Anton Denikin|Antona Denikina]] a 8,5% [[Červená armáda]].
Nový cár [[Alexander III.]] z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas [[Ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]] (1917 - 1922) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 - 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku [[Simon Vasilievič Petľura|Simona Petľuru]], 25% [[Zelená armáda]] a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% [[Bielogvardejci]], najmä oddiely [[Anton Ivanovič Denikin|Antona Denikina]] a 8,5% [[Červená armáda]].


Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabne v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.
Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], keď došlo i k Rumunskému pogromu v [[Iaşi]], kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v [[Jedwabne|Jedwabnom]] v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste [[Kielce]] v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.


== Pogromy na Slovensku ==
== Pogromy na Slovensku ==
*Po druhej svetovej vojne 24. septembra 1945 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] - 48 zranených Židov.
Po druhej svetovej vojne vypukol 24. septembra 1945 v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] pogrom, pri ktorom bolo zranených 48 Židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 18:18, 14. máj 2012

Obete, zväčša židovské deti po pogrome v Jekaterinoslave (dnes Dnepropetrovsk) v roku 1905

Pogrom (rus. погром - dosl. pohroma) je násilná akcia proti skupine obyvateľov vymedzenej nábožensky, rasovo alebo národnostne, obyčajne spojená s vraždením a rabovaním. V širšom zmysle hromadná násilná akcia proti akejkoľvek skupine obyvateľstva. Termínom sa pôvodne označovali protižidovské akcie v cárskom Rusku.

Pogromy sa stali bežným javom počas masovej vlny protižidovských akcií, ktoré sa prehnali južným Ruskom v roku 1881 po tom, čo boli Židia nespravodlivo obvinení zo zavraždenia cára Alexandra II. Bezprostredne po prepuknutí pogromov boli v 166 ruských mestách zničené tisíce židovských domov, celé rodiny boli uvrhnuté do krajnej biedy, dochádzalo k znásilňovániu žien, mnoho mužov, žien i detí bolo zabitých alebo zranených.

Nový cár Alexander III. z nepokojov obvinil Židov a vydal k ich obmedzeniu súbor tvrdých nariadení. Pogromy pokračovali za mlčanlivej nečinnosti úradov až do roku 1884. Ďalšia, ešte krvavejšia vlna pogromov, ktorá za sebou nechala približne 2 000 mŕtvych a mnoho zranených Židov, prepukla v rokoch 1903 - 1906. Počas ruskej občianskej vojny (1917 - 1922) došlo na rôznych miestach Ruska a Ukrajiny k 887 pogromom. Prišlo pri nich o život 70 - 250 000 Židov. Približne 40% z nich mali na svedomí ozbrojenci bojovníka za Ukrajinskú národnú republiku Simona Petľuru, 25% Zelená armáda a rôzne nacionalistické a anarchistické bandy, 17% Bielogvardejci, najmä oddiely Antona Denikina a 8,5% Červená armáda.

Od začiatku do polovice 20. storočia dochádzalo k pogromom tiež v Poľsku, Argentíne a v celom Arabskom svete. Krajne ničivé pogromy sa objavili počas druhej svetovej vojny, keď došlo i k Rumunskému pogromu v Iaşi, kde bolo zabitých 14 000 Židov a k pogromu v Jedwabnom v Poľsku s 380 - 1 600 obeťami. Posledný zaznamenaný veľký pogrom v Európe bol pogrom v meste Kielce v Poľsku, ku ktorému došlo v roku 1946.

Pogromy na Slovensku

Po druhej svetovej vojne vypukol 24. septembra 1945 v Topoľčanoch pogrom, pri ktorom bolo zranených 48 Židov, ktorí sa vrátili z koncentračných táborov.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pogrom